Dnes už máme na Slovensku akú-takú diaľničnú sieť. Navyše väčšina zákonodarcov vlastní aspoň jedno moderné auto v garáži. Keď sa menia pomery, tak by sa mali meniť aj pohnútky, prinajmenšom etické, ako, a najmä za čie peniaze by mali využívať verejnú dopravu. Ak sa slušne platený poslanec stavia do situácie študenta či dôchodcu a zadarmo vysedáva v železničnom kupé prvej triedy, tak je to naozaj trápne.
Nejde iba o nich. Kedysi sme mali cisára s jeho dvoranmi, potom prvorepublikových prezidentov a tých ostatných s vedúcimi kancelárií, premiérov a ministrov… A teraz máme popri nich aj uznesenie číslo č. 411, ktoré na sklonku svojej existencie v máji 2006 prijala druhá Dzurindova vláda a nik ho dosiaľ nezrušil. Podľa neho desať „najvyšších“ môže využívať štátnu letku bez úhrady prevádzkových nákladov. A bez toho, aby sa bližšie špecifikovalo, či ide o služobné, alebo súkromné cesty. Veľa by o tom vedel hovoriť súčasný prezident.
Ak nie sú predstavitelia z vôle národa zvolení naučení takúto záležitosť riešiť v súlade s morálnymi zásadami, mali by sme im k tomu dopomôcť. Prijatím nového zákona, ktorý by jednoznačne stanovoval, kedy a načo si môžu nárokovať aj takéto požitky.