Inými slovami, od amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý strávil posledný rok chvastaním sa rastom akciových indexov, sa teraz očakáva, že sa prihlási aj k ich strmému pádu. Pravdaže, takéto očakávanie môže byť vzhľadom na to, kto je Donald Trump, len čisto teoretické. Uvedené pravdaže neznamená, že medzi politikou a cenami akcií nie je žiadna súvislosť. Pravdaže je. Len nie taká prostoduchá. Americkému hospodárstvu sa objektívne darí. Čo sa cien akcii týka, tým sa darilo tiež. Akurát množstvo ľudí znalých veci pripomínalo, že akcie idú nahor príliš strmo a skôr či neskôr musí prísť korekcia. Tieto varovania sa však do prezidentského twitteru nedostávali.
Minulý týždeň sa stali dve veci, ktoré presne odrážajú technickú i politickú rovinu veci. Prvou boli údaje o rastúcej zamestnanosti i rastúcich platoch. Druhou bolo oznámenie, že ekonómku Janet Yellenovú nahradí na čele americkej centrálnej banky právnik Jerome Powell. Rastúca zamestnanosť i platy sú samozrejme dobré správy. Ich bočným následkom však býva viac peňazí v ekonomike. USA nasádzali do hospodárstva obrovské množstvá peňazí od roku 2009, v rámci boja s následkami krízy.
Ak sa centrálna banka rozhodne čeliť inflácii, zdvihne úrokové sadzby, čiže zdraží pôžičky, a tak „zdraží peniaze“.
Veľa peňazí znamená lacné peniaze, čo však môže znamenať infláciu. Ak sa centrálna banka rozhodne čeliť jej, zdvihne úrokové sadzby, čiže zdraží pôžičky, a tak „zdraží peniaze“. Ak to preženie, ľudia a podniky si prestanú požičiavať a ekonomika sa zadrhne, čo je klasický návod na recesiu. Doterajšia šéfka Fedu bola známa svojou opatrnosťou: úrokové sadzby zostávali na veľmi nízkej úrovni, ľudia sa nebáli požičiavať si a firmy rástli. Práve tak rástli aj ich akcie. O Powellovi sa v tomto zmysle nevie nič okrem vyhlásenia, že Fed v tomto roku zvýši úrokové sadzby najmenej v troch krokoch.
Keď rastú ceny pôžičiek, výhodnejšie je byť veriteľom, ako investovať do akcií. A najlepšie je takému veriteľovi, ktorý požičiava štátu. Tak sa teda investori zbavujú už aj tak prefúknutých akcií, a chystajú sa nakupovať dlhopisy. Napokon, pozýva ich sám Trump. Ten sa daňovou „reformou“ chystá zaťať do verejných financií sekeru, ktorú sa vláda bude pokúšať vyrovnať obligátnym škrtaním programov, ale aj požičiavaním si. Len na tento rok sa hovorí o dlhopisoch za takmer bilión dolárov. No nekúpte to, keď majú rásť úroky…
Najväčší vtip je, že ekonomike sa darí, sekera sa ukáže až o rok, dlhopisy ešte neboli vydané a úrokové sadzby sa ešte nehýbu. Lenže práve takto fungujú trhy cenných papierov, aj preto skrátka nie sú to isté, čo hospodárstvo. Čo, pravda, neznamená, že zlá politika nedokáže spoľahlivo odrovnať oboje, hospodárstvo i akcie. Tam však dnes ešte našťastie nie sme.