Menej sa už v tejto súvislosti spomína, že vtedajšie hry trvali najprv iba jeden deň a neskôr, v čase najväčšieho rozkvetu, asi päť dní. Fakt, že ľudia si dodnes uchovali spomienku na to, ako sa raz za štyri roky oficiálne prestali navzájom zabíjať a mrzačiť na jeden, respektíve päť dní, vlastne vypovedá o našej povahe viac, než by nám malo byť milé.
Novodobé prímerie neposväcuje nikto. Presvedčí sa o tom každý, kto počas konania olympiády zabrúsi v novinách aj na stránky správ zo sveta.
Novodobé prímerie oficiálne neposväcuje nikto. Napokon, presvedčí sa o tom každý, kto počas konania ľubovoľnej olympiády zabrúsi v novinách aj na stránky správ zo sveta. Napríklad postačí, keď počas hier v juhokórejskom Pjongčangu sem-tam skontroluje, ako sa pokoju zbraní darí v takej Sýrii.
Severná a Južná Kórea na začiatku tohto roka prekvapujúco, uprostred krízy lemovanej Kimovým jadrovým programom a vyhrážkami prezidenta USA, prijali sprostredkovateľskú misiu Japonska a po dvoch rokoch napätého mlčania opäť nadviazali kontakt.
Vďaka tomu sa dva tucty severokórejských športovcov nielen objavili v dejisku olympiády, ale v rámci jej slávnostného otvorenia majú pochodovať dokonca pod spoločnou vlajkou s juhokórejskými kolegami. Pravda, na neveľkú radosť samotných sprostredkovateľov, Japoncov, ktorí zistili, že na spoločnej kórejsko-kórejskej vlajke sú okrem kórejského polostrova zahrnuté aj ostrovčeky, na ktoré si robí suverénny nárok Japonsko…
Zdá sa, že počas olympiády bude na polostrove panovať pokoj zbraní. To nie je samozrejmosť. Pred tridsiatimi rokmi, počas letnej olympiády v Soule, bolo nemysliteľné nielen spoločné družstvo, vlajka, ale aj vôbec účasť severu na olympiáde usporadúvanej juhom. Vtedy sa ešte dedo súčasného Kima pokúsil torpédovať „južanské hry“ bombovým útokom proti juhokórejskému civilnému letu 858 rok pred ich konaním.
Južná Kórea bola vtedy zaostalou diktatúrou, kým dnes je na miestne pomery rozvinutou demokraciou. Paradoxne, prezident Mun Če-in dostal len pár dní pred olympiádou studenú sprchu v podobe prieskumu, podľa ktorého Juhokórejčania s ním veľmi nezdieľajú chuť zlepšiť vzťahy so severom prostredníctvom športu, nehovoriac o myšlienke spoločnej olympijskej vlajky. Šport môže vyvolávať hrdosť, hrdosť pýchu a pýcha nacionalizmus. No dnešní Juhokórejčania aj objektívne vedia o tom, čo sa deje na sever od 38. rovnobežky, viac ako generácie ich predchodcov, a ich nedôvera má aj racionálny základ.
Kim „oslávil“ olympiádu vojenskou prehliadkou. Soul s Washingtonom posunuli plánované vojenské cvičenie, ktoré sever vyhlasuje za provokáciu, až na čas po olympiáde. Juhokórejský prezident a severokórejský diktátor urobili ústretové gesto, ktoré však máločo zmení na fakte, že Soul a Pjongčang sú naďalej vo vojnovom stave. Zbrane zostávajú nabité. Tak vyzerá ekecheiria v 21. storočí.