Z kombinácie oboch predpisov vychádza zovšeobecňujúci poznatok. Občana SR možno odpočúvať iba v mimoriadnych prípadoch, v každom prípade až po tom, čo sa dokáže, že iné vyšetrovacie prostriedky k cieľu nevedú alebo majú len veľmi obmedzený dosah.
Keď vojenskí tajní za ministra obrany Ľubomíra Galka odpočúvali dve desiatky civilistov vrátane novinárov Pravdy, obe právne normy horko plakali. Dôvody odpočúvania nemali priamu súvislosť s náplňou práce vojenského spravodajstva a tajní v mnohých prípadoch žiadali sudcov o povolenie odpočúvať bez toho, aby mohli preukázať, aké vyšetrovanie odpočúvaniu predchádzalo.
Inými slovami, najprv sa odpočúvalo, až potom sa hľadali „dôvody“, ktoré mali odpočúvanie ospravedlniť. A odpočúvalo sa nie kvôli ohrozeniu vojenskej obranyschopnosti Slovenskej republiky, ale pre posilnenie politickej obranyschopnosti Ľubomíra Galka a strany, ktorá ho dostala do funkcie. Povolenia sa získavali použitím vyfabrikovaných dôvodov a skresľovaním identity odpočúvaných. Z odpočúvaní sa spravili prepisy, hoci tie sa môžu archivovať iba v prípadoch, ktoré sa končia obvinením odpočúvaného. Netreba dodávať, že ani jeden z tých civilistov nebol z ničoho obvinený a ani jeden z tých prípadov neviedol k výsledkom, ktoré by spätne oprávňovali taký mimoriadny zásah do práv občanov.
Na Slovensku sa čaká buď na to, kým poškodení vymrú, alebo na to, až to prestane kohokoľvek zaujímať.
Čo je na tom také ťažké na pochopenie? Čo na tom môže byť také ťažké na súdny verdikt? Škoda, že neexistuje porovnávacia štatistika prípadov, v ktorých občan poškodil štát, s prípadmi, v ktorých štát poškodil občana. Hádam by sme tak získali aj exaktné vysvetlenie, prečo súd nekoná už dva roky, prečo sa sudcovia odvolávali na povinnosť mlčanlivosti, odmietali prísť vypovedať, a prečo sa iní sudcovia snažia z prípadu vyvliecť poukazovaním na svoju zaujatosť.
Vojenskí tajní za Galka zrejme zneužili svoje právomoci, a indície napovedajú, kto a prečo ich nechal takto sa namočiť. Napríklad fakt, že medzi odpočúvanými bol podnikateľ, o ktorom sa hovorilo ako o sponzorovi SaS, a že predmetom záujmu boli jeho rozhovory s rôznymi politikmi, alebo to, že predmetom záujmu v inom prípade boli názory a reči odpočúvaného týkajúce sa SaS. Že by bolo vedenie VOS samo od seba také zaangažované na politickej kariére svojho ministra, že bolo z vlastnej iniciatívy ochotné prestúpiť zákon?
Štátne orgány sú dôvodne podozrivé z toho, že neoprávnene poškodili práva občanov. Na Slovensku z toho vyplýva, že sa čaká buď na to, kým poškodení vymrú, alebo na to, až to prestane kohokoľvek zaujímať. Nikoho netrápia zjavné prieťahy, exminister ďalej robí svoju politickú kariéru, a médiá majú medzitým už nové hračky.