Nechýbajú už iba praktickí lekári a zubári v regiónoch, ale aj odborníci na urgentnú medicínu. Bez lekárov je čoraz viac záchraniek, čo má, prirodzene, dosah na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Štatisticky vzaté by malo byť všetko v poriadku. Podľa aktuálnych údajov OECD máme na 1¤000 obyvateľov 3,5 lekára, čo je síce menej, ako má povedzme Rakúsko či Nórsko, ale čo zhruba zodpovedá priemeru krajín OECD.
Skutočnosť je však oveľa komplikovanejšia. Veľkú časť lekárov tvoria ľudia v preddôchodkovom (viac ako tretina) a dôchodkovom veku (cca 10¤%) a skutočné problémy nás len čakajú. Núkajú sa zhruba tri riešenia: Navýšiť objem peňazí pre záchranárov a praktických lekárov, „zadržať“ absolventov medicíny na Slovensku a, naopak, otvoriť sa viac záujemcom zo zahraničia.
Ak v Česku dokážu zdravotné poisťovne motivovať lekárov k tomu, aby si otvorili ambulanciu v menej atraktívnych regiónoch prostredníctvom vyššej kapitácie, tak prečo to neskúsiť aj u nás? Ak každoročne opustí lekárske fakulty na Slovensku zhruba 600 absolventov, no viac ako polovica odíde do zahraničia, znamená to, že v podstate z našich daní financujeme zdravotníctvo bohatších krajín, ktoré dostanú „hotového človeka“, bez toho, aby do neho investovali čo i len cent. Zákonné obmedzenie odchodu mladých lekárov mimo republiky by možno bolo na hrane ústavnosti, ale za pokus stojí.
V neposlednom rade je dôležité, aby sme ukrajinským a iným zahraničným lekárom prestali hádzať legislatívne polená pod nohy – ak majú záujem u nás pracovať, treba to uvítať, lebo možno raz príde čas, keď pre nich prestaneme byť atraktívni.