Kľúč ku Kimovi

Bizarná zmes neokonfucianizmu, maoizmu a stalinizmu, z ktorej vystaval svoju doktrínu „ču-čche“ prvý z rodu severokórejských diktátorov Kim Ir-sen, priviedla KĽDR postupne do totálnej izolácie. Zároveň však, na posmech ústrednému heslu „Absolútna sebestačnosť“, je Severná Kórea životne závislá od dodávok zvonka, dnes predovšetkým z Číny.

12.02.2018 20:00
debata (2)

Ču-čche prispela k zbedačeniu a neslobode miliónov ľudí, nie je to však ideológia ISIL.

Nevzýva vražedné mučeníctvo s prísľubom posmrtného raja. Pervertovaná teokracia, v ktorej boh nosí poltopánky a priezvisko Kim, je vraždeným kultom, nie je však kultom smrti. Aj vďaka tomu sa Kórejský polostrov zatiaľ ešte nepremenil na nukleárny škvarok. Kimovia učili svoj národ žiť v neustálom paranoidnom strachu z invázie, zatiaľ čo so svetom hrali diplomatickú hru na mačku a myš. Dosiaľ však nejavili ochotu spáchať celonárodnú samovraždu.

Svetu by prospelo, keby sa Kim nezmenil na fanúšika apokalypsy a keby sa Trump zmenil z detinského podpichovača na zodpovedného lídra.

Americkí prezidenti urobili pri zaobchádzaní s KĽDR množstvo rozličných chýb, ani jeden z nich však nerobil to, čo Donald Trump. Práve keď sa súčasnému Kimovi podarilo dosiahnuť prielom v zbrojnom programe, Trump ho začal povzbudzovať k spáchaniu celonárodnej samovraždy nukleárnymi zbraňami.

Kim Čong-un musí vedieť, že rozkazom použiť jadrové hlavice by odsúdil na smrť milióny ľudí, svoj režim i seba samého. Hrá na odstrašovanie: odradiť potenciálnych útočníkov hrozbou nevyhnutných masívnych obetí na ich vlastnej strane. Nebezpečenstvo je prirodzene v tom, že jeho pokusy demonštrovať silu sú nezodpovednými provokáciami, pri ktorých stačí jedna miniatúrna chybička, a bude zle.

Globálna diplomacia už dokázala všeličo, na vyliečenie celého režimu z paranoje bude však najskôr krátka. Bez jeho zmeny sa to nezaobíde. Dovtedy by svetu prospelo aspoň to, keby sa Kim nezmenil na fanúšika apokalypsy a keby sa Trump, naopak, zmenil z detinského podpichovača na zodpovedného lídra. Aspoň v tejto jednej veci.

Vlastne, v praxi by postačilo, keby ju konečne prenechal diplomatom. Kľúč k ochote Kimovho režimu vyjednávať leží v ekonomike a v čínskych dovozoch. Kľúč (aj) k Číňanom zasa leží v globálnej iniciatíve, akú sa práve snaží oživiť juhokórejský prezident Mun Če-in.

Ak by Mun uspel vo svojom úsilí predĺžiť fázu pokoja s Kimom za horizont zimných olympijských hier a zatiahnuť do nej Spojené štáty, bol by možno hoden nominácie na Nobelovu cenu za mier. A ak by ochota Bieleho domu sadnúť si so Severokórejčanmi za rokovací stôl bez predbežných podmienok pretrvala aj po najbližšej Trumpovej rannej twitterovej búrke, pochvalu si bez irónie zaslúži tiež.

To sú, pravda, dve významné „ak“, ktorých osud stojí a padá na politikovi, čo si od americkej armády minulý týždeň objednal nákladnú vojenskú prehliadku á la Kim (hoci oficiálne ju chce mať podľa Francúzov). Väčšina Američanov je rozčúlená. Stále je to však lepšie, ako keby chcel tú armádu použiť, napríklad v Kórei.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #KĽDR #Severná Kórea #Donald Trump #Kim Ir-sen