Veľký projekt stroskotania

, 15.02.2018 09:00

Britský minister zahraničných vecí Boris Johnson v stredu rozdával optimizmus. Brexit nie je dôvodom na obavy z budúcnosti, ale, naopak, dôvodom na nádej, vyhlásil v prejave, prvom zo série plánovaných rečí členov vlády Theresy Mayovej na tému brexitu.

Otázkou, ktorú teraz riešia britské médiá, je to, komu svoju reč minister vlastne adresoval. Väčšinou sa zhodujú, že sotva tej časti verejnosti, ktorá chcela zostať v Európskej únii, keďže možnosť, že ju po tom všetkom presvedčí akurát Johnson, je mizivá. Ako vyhlásil jeden z opozičných labouristických politikov, Johnsonova reč bola „cvičením v pokrytectve“.

Minister mieril najskôr do radov vlastnej vlády. Keď sa minulý týždeň hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier posťažoval, že Veľká Británia ešte stále nenačrtla svoju konkrétnu predstavu o fungovaní budúcich vzťahov medzi Bruselom a Londýnom, nenarážal ani tak na to, že by členovia Mayovej kabinetu nemali svoje konkrétne predstavy.

Problém spočíva skôr v tom, že ich konkrétne predstavy sa často nielen líšia, ale sa priamo navzájom vylučujú.

Prejavmi sotva niekto výraznejšie zmení postoje ľudí k ďalším vzťahom s EÚ. Ak na verejnosť prenikajú nejaké správy, sú to skôr Jóbove zvesti v podobe analýzy uniknutej z úradu britského ministra pre brexit Davida Davisa, ktoré optimizmu rozhodne nepomáhajú. Signály, ktoré vysiela samotná vláda, sú pritom také chaotické, aká chaotická je situácia v Konzervatívnej strane.

Ako naloží vláda s myšlienkou zachovania colnej únie s EÚ? Prieskumy ukazujú, že verejnosť bez ohľadu na to, ako kto hlasoval v referende pred dvoma rokmi, je väčšinovo naklonená k jej zachovaniu. Niektorí argumentujú, že práve colná únia môže byť prijateľným kompromisom, keďže na rozdiel od plného zotrvania na spoločnom trhu ponechá Londýnu určitú voľnosť v definovaní slobodného pohybu osôb a zároveň zachová istotu obchodu s hlavnými európskymi partnermi.

Britskí politici by sa nemali upriamovať na neisté budúce obchodné dohody s tretími krajinami, dokiaľ nemajú istotu, že sa firmy z tretích krajín operujúce na území Británie nezbalia a neodídu na európsky kontinent.

Signály, ktoré vysiela na tému brexitu britská vláda, sú také chaotické, aká chaotická je situácia v Konzervatívnej strane.

Problém je v tom, že zachovanie colnej únie bude mať nemalý vplyv na to, akú podobu budú môcť tie hypotetické budúce zmluvy Británie s tretími krajinami mať. To, čo dáva zmysel ekonomický, môže byť politicky absolútne neprijateľné pre tvrdé jadro konzervatívcov, ktoré o brexite sníva od prvej chvíle, keď nedokázalo zabrániť Spojenému kráľovstvu pripojiť sa k EÚ.

A to je len jeden z problémov, ktoré rozdeľujú konzervatívcov a následne Mayovej vládu. Ak Johnson hovorí o brexite ako o „veľkom liberálnom projekte“, ktorý môže „časom zjednotiť túto krajinu“, mal by sa najprv starať o povahu takého zjednotenia. Zjednotiť sa totiž môže napríklad aj posádka topiacej sa lode v úsilí zachrániť si holé životy. Taká predstava však veľa historického optimizmu ľuďom asi do žíl nenaleje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vláda #Veľká Británia #minister zahraničných vecí #Brexit #Boris Johnson #Theresa Mayová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku