Otázkou, ktorú teraz riešia britské médiá, je to, komu svoju reč minister vlastne adresoval. Väčšinou sa zhodujú, že sotva tej časti verejnosti, ktorá chcela zostať v Európskej únii, keďže možnosť, že ju po tom všetkom presvedčí akurát Johnson, je mizivá. Ako vyhlásil jeden z opozičných labouristických politikov, Johnsonova reč bola „cvičením v pokrytectve“.
Minister mieril najskôr do radov vlastnej vlády. Keď sa minulý týždeň hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier posťažoval, že Veľká Británia ešte stále nenačrtla svoju konkrétnu predstavu o fungovaní budúcich vzťahov medzi Bruselom a Londýnom, nenarážal ani tak na to, že by členovia Mayovej kabinetu nemali svoje konkrétne predstavy.
Problém spočíva skôr v tom, že ich konkrétne predstavy sa často nielen líšia, ale sa priamo navzájom vylučujú.
Prejavmi sotva niekto výraznejšie zmení postoje ľudí k ďalším vzťahom s EÚ. Ak na verejnosť prenikajú nejaké správy, sú to skôr Jóbove zvesti v podobe analýzy uniknutej z úradu britského ministra pre brexit Davida Davisa, ktoré optimizmu rozhodne nepomáhajú. Signály, ktoré vysiela samotná vláda, sú pritom také chaotické, aká chaotická je situácia v Konzervatívnej strane.
Ako naloží vláda s myšlienkou zachovania colnej únie s EÚ? Prieskumy ukazujú, že verejnosť bez ohľadu na to, ako kto hlasoval v referende pred dvoma rokmi, je väčšinovo naklonená k jej zachovaniu. Niektorí argumentujú, že práve colná únia môže byť prijateľným kompromisom, keďže na rozdiel od plného zotrvania na spoločnom trhu ponechá Londýnu určitú voľnosť v definovaní slobodného pohybu osôb a zároveň zachová istotu obchodu s hlavnými európskymi partnermi.
Britskí politici by sa nemali upriamovať na neisté budúce obchodné dohody s tretími krajinami, dokiaľ nemajú istotu, že sa firmy z tretích krajín operujúce na území Británie nezbalia a neodídu na európsky kontinent.
Signály, ktoré vysiela na tému brexitu britská vláda, sú také chaotické, aká chaotická je situácia v Konzervatívnej strane.
Problém je v tom, že zachovanie colnej únie bude mať nemalý vplyv na to, akú podobu budú môcť tie hypotetické budúce zmluvy Británie s tretími krajinami mať. To, čo dáva zmysel ekonomický, môže byť politicky absolútne neprijateľné pre tvrdé jadro konzervatívcov, ktoré o brexite sníva od prvej chvíle, keď nedokázalo zabrániť Spojenému kráľovstvu pripojiť sa k EÚ.
A to je len jeden z problémov, ktoré rozdeľujú konzervatívcov a následne Mayovej vládu. Ak Johnson hovorí o brexite ako o „veľkom liberálnom projekte“, ktorý môže „časom zjednotiť túto krajinu“, mal by sa najprv starať o povahu takého zjednotenia. Zjednotiť sa totiž môže napríklad aj posádka topiacej sa lode v úsilí zachrániť si holé životy. Taká predstava však veľa historického optimizmu ľuďom asi do žíl nenaleje.