To, že pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) v poslednom prieskume po prvýkrát preskočila SPD a stala sa tak druhou najsilnejšou stranou, predstavuje zásadný zlom v povojnových dejinách Nemecka, čo bude mať vplyv na jeho doterajšiu stabilitu. Spolková republika stála desaťročia na veľkých všeľudových stranách CDU a SPD, ktoré sa striedali pri moci. S tým, že sa oslabujú ony, oslabuje sa aj republika, čo je dôvod na obavy.
Prvotnú príčinu tejto krízy však treba hľadať práve v tom, že obe partaje sa prestali striedať a začali spolu vládnuť, čím sa vlastne vytvoril priestor na vznik domnelej či skutočnej alternatívy.
Keď v septembrových parlamentných voľbách na celej čiare prepadla SPD a začal sa tak napĺňať „rakúsky scenár“, v ktorom vďaka nekonečným veľkým koalíciám silnie tretia pravicovopopulistická sila, bolo zrejmé, na úkor koho sa bude posilňovať AfD.
Lenže to, čo Jörgovi Haiderovi trvalo niekoľko volebných období, stihla AfD v priebehu niekoľkých rokov. Navyše, šéfovi rakúskych slobodných sa ani len nesnívalo, že by mohol predbehnúť sociálnych demokratov.
Prepad SPD za posledný rok sa javí ako nezadržateľný a je veľmi pravdepodobné, že nemeckí Genossen budú nasledovať osud francúzskych a holandských súdruhov (do prepadliska dejín). A hoci nová šéfka SPD Andrea Nahlesová reprezentuje ľavicové krídlo strany a má imidž ochrankyne slabých (presadila zavedenie minimálnej mzdy a predčasný odchod do dôchodku), zdá sa, že už je neskoro. Ďalšie štyri roky vo veľkej koalícii tak pre sociálnych demokratov budú už len akousi labuťou piesňou.