Robert Fico hovorí, že dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu nepredloží na ratifikáciu, dokiaľ budú „panovať pochybnosti“ o súlade niektorých jeho pasáží s našou ústavnou vsuvkou, podľa ktorej manželstvo je jeden muž a jedna žena. Na druhej strane, všetko, čo sa v dohovore týka boja proti násiliu na ženách a v našej legislatíve to chýba, vláda bez meškania pretaví do zákonov.
Nuž premiéra môžeme rovno vyzvať, aby dohovor na ratifikáciu predložil, pretože vieme – a on ako právnik, ktorý zastupoval Slovensko na medzinárodnom súde pre ľudské práva, to musí vedieť dupľom – že našej ústavnej „definícii manželstva“ v ňom neodporuje ani len polveta. Samozrejme, toho sa nedočkáme.
Predseda Smeru kľučkuje po mocenskom mínovom poli. Dobre vie, že sa od neho očakáva, že sa prihlási k zmyslu Istanbulského dohovoru. Keďže však chce naďalej stáť rozkročený od exkomunistov cez esenesákov až kamsi pod okná arcibiskupovi Zvolenskému, bude sa tváriť, že prikladá vážnosť dezinformačnej kampani, ktorú rozprúdili fundamentalisti, biskupi a po nich mainstreamoví konzervatívci.
Vláda v ľudskoprávnych a kultúrnych otázkach čoraz viac visí na šnúrke od nevyspytateľných gatí Andreja Danka. A premiér pláva s kalným prúdom.
To mu vzhľadom na to, že sám je šéfom konzervatívnej strany, pravdaže, nerobí veľký problém. Tým viac, že šéfuje vláde, ktorá práve v ľudskoprávnych a kultúrnych otázkach čoraz viac visí na šnúrke od nevyspytateľných gatí Andreja Danka. Vlády, v ktorej tretí partner, Béla Bugár, nemá ambíciu tvoriť protiváhu s nikým proti ničomu, len aby raz náhodou nevznikla protiváha proti nemu.
Výsledkom je typický ťah: tým, čo sa upli na symboliku (neratifikovať), Fico ponúka symboliku, zatiaľ čo tým, ktorým ide o obsah (boj proti násiliu na ženách), ponúka obsah. Lenže tým, čo si myslia, že dokážu vždy vyhovieť všetkým, sa po čase stáva, že tí všetci si všimnú, že vlastne nevyhovujú nikomu. Ani to však teraz nie je dôležité.
Dôležité je, že dohovor nie je úradná vyhláška. Prihlásiť sa k nemu neznamená upravovať výkon slovenských elektrospotrebičov či rozchod železničných koľají. A neznamená to ani žiadne rušenie tradičných rodových úloh a stereotypov, ako to včera Fico prekrúcal, aby vyhovel ušiam vyššie menovaných. Znamená to prihlásiť sa k názoru, že žiadne také stereotypy sa nesmú vynucovať násilím. Áno, je to aj o nútených sobášoch či tzv. vraždách zo cti, ktoré do nášho kultúrneho okruhu (dnes už) nepatria. Ale je to aj o tom, čo sa dá krčmovo lapidárne vyjadriť vetou: „Jano, zato, že ti žena nenavarí, nemôžeš ju zbiť!“ Majú s tým na konferencii biskupov nejaký problém? A v centrále SNS? Asi áno. A sú v Moste – Híd spokojní s tým, že nad agendou ich najvýraznejšej predstaviteľky a členky vlády si uzurpujú právo veta Danko s Hrnkom?A predseda vlády namiesto toho, aby sa prihlásil k filozofii a potom hľadal jej konkrétne vyjadrenie v našej právnej praxi, predstiera, že možno meniť právnu prax bez zmeny filozofie. A vetou, že „panujú pochybnosti“ chce skryť, ako zasa raz pláva s kalným prúdom.