Ženu môžeš udrieť vždy, ona už bude vedieť za čo, vraví jedno turecké príslovie. A v Turecku sa chvíľku zdržme.
Turecký prezident uvažuje o opätovnom trestaní cudzoložstva, vraj bola chyba túto dobrú tradíciu rušiť. Voľné mravy – slabnúca ríša, to vie každý dobrý budovateľ impéria. Pravdaže, len ak sa týkajú manželiek. Mravy mužov a chlapcov sa, naopak, s obľubou cibrili v nevestincoch, vraj je to výživné na výdrž a morálku, a odtiaľ poďho rovno do svätostánku či na bojisko.
Aj Recep Erdogan by to v trestnom zákone zohľadnil: muž cudzoloží len pri dlhodobom mimomanželskom vzťahu, žena je na pranieri okamžite. Nezriedka sa čo len paranoidné podozrenie či stratené panenstvo končí tolerovaným týraním a vraždami v počestných rodinách.
Pozoruhodne zhodné mentálne vzorce vykazujú naši politici v súvislosti s Istanbulským dohovorom. Ten hovorí o ochrane všetkých žien pred násilím, ktoré všade na svete vyviera z dlhodobého propagovania „prirodzenej“ podriadenosti žien náboženstvami a ekonomicko-politickou mocou. Slovenská vláda ho však odmieta. A prečo? Lepšie ako Jaroslav Paška to nevystihol nik: „Ak sa u nás s týraním stretlo 20 percent žien, znamená to, že zvyšné štyri pätiny rešpektujú isté postavenie v spoločnosti a že ich manželia takéto konanie v rodinnom živote nevyužívajú.“
Takže tak je to, milé ženy. Rešpektujme tie tri K a nenúťme manželov, aby k nám museli byť zlí. Veď oni nás predsa len chcú chrániť pred „migrantmi a moslimami“.