O vážnosti ich nasadenia mrznúť pred budovou súdu by jeden nezapochyboval: Podľa mena Milady Horákovej na transparente by sa zdalo, že na Slovensku sa opakujú monsterprocesy rokov päťdesiatych. Akurát že neoblomnú intelektuálku a bojovníčku za ľudskú dôstojnosť spravodlivci prirovnali k Milanovi Mazurekovi. Podľa nich je súd s týmto Kotlebovým poslancom „politickým procesom“. Poslanec sám sa považuje za nevinného v plnom rozsahu.
Svoju „nevinu“ zasmušilo potvrdil aj neohrozenou námietkou voči znalcovi, ktorého výpoveď vôbec nebral do úvahy, lebo znalec je „Žid“. Sudca sa vraj s takýmto voľačím na súde ešte nestretol. Miňo, sme s tebou, ozýva sa skandovanie spravodlivcov chrabrému hrdinovi. Dožadujú sa slobody slova – takej, ktorá dovoľuje z poslaneckého kresla hanobiť rasu a národ. Takej, ktorej neprekáža svojvoľná práca s menami a faktami, povyšovanie hlúposti nad vedomosť.
Bezočivých holohlavých agresívnych a vari i zatrpknutých čúd behá po Slovensku dosť, a človek by sa aj mohol zasmiať nad ich presvedčene heroickou štylizáciou do vykonávateľov rýchlych riešení. Ešte aj tá do neba volajúca hlúposť, s akou ich fanklub prirovná bojovníčku proti fašizmu, diktatúram a antisemitizmu s človekom šíriacim práve tieto neduhy, by mohla byť skvelým námetom na vynikajúcu satirickú literárnu frašku.
Lenže táto neohrozená zmes hlúposti, zatrpknutosti a demagógie sa zákonným spôsobom prepracovala do parlamentu s nezanedbateľnými percentami. A neskončí sa, žiaľ, len jedným – dúfajme úspešným – procesom. Je nastaveným zrkadlom spoločnosti, v ktorej už dávno nad rozumom zvíťazila zatrpknutá hlúposť.