Ak sa totiž Robert Kaliňák do týždňa nezbalí, zbalia sa poslanci Mostu-Híd. Vlastne sa už postupne baliť začínajú a s každým ďalším dňom sa pre vládnu koalíciu zvyšuje riziko, že sa Most-Híd zbalí celý alebo sa rozpadne aj bez ohľadu na to, či Kaliňák odíde zo svojho úradu, alebo nie.
Takže, celkom bez hystérie: Béla Bugár ponúkol Robertovi Ficovi najlepšiu z doterajších možností. Kaliňák nemusí odísť kvôli Igorovi Matovičovi či Richardovi Sulíkovi. Ani kvôli nezrozumiteľnému partnerovi, akým sa ukázal byť Andrej Danko. Ani kvôli prezidentovi, ktorý namiesto toho, aby prerušil dovolenku a šiel domov hasiť plamene, nechal ich týždeň vykvitať a teraz sa chce stať požiarnikom číslo jeden.
Bugár sa nepasoval do úlohy nahuckávača právom rozhnevaných davov. Iba predsedovi vlády priblížil realitu: Kaliňák musí ísť.
Nebude to dokonca ani kvôli nejakému priamemu podozreniu v spojitosti s jeho osobou, ako to bolo v prípade kauzy Bašternák. Isteže, ak by sa dokázalo, že mafia naozaj sprostredkovane vliezla do Bezpečnostnej rady SR či do premiérovej blízkosti, aj on by mal maslo na hlave. Lenže rovnaké, ak nie ešte väčšie maslo budú mať v takom prípade na hlave v SIS a NBÚ. Buď nevedeli, a to by bolo zlé, alebo vedeli a mlčali, a to by bolo ešte horšie.
Dnes je to však ešte celé o tom, že Bugár realisticky skonštatoval, že vláda s Kaliňákom na ministerstve vnútra je neudržateľná. Na to, aby sme vedeli, že má pravdu, dokonca ani nemusíme poznať jeho osobný názor. Kaliňák nie je kriminalista, vyšetrovateľ ani prokurátor. Ak sa raz vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej objasní, Kaliňákove tlačové konferencie a volebné preferencie v tom nebudú hrať vôbec žiadnu rolu. Bugár sa nepasoval do úlohy nahuckávača právom rozhnevaných davov, ktorému sú však zmarené životy v podstate ukradnuté, akurát zacítil príležitosť. On iba predsedovi vlády priblížil realitu: Kaliňák musí ísť.
Okrem iného aj preto, lebo ak platí, že vláda sa dnes trasie, ak sa už priam nerozkladá, rovnako platí, že opozícia nie je pripravená ani len argumentovať, nieto ešte vládnuť. Opoziční lídri už ani nepredstierajú, že chcú niečo riešiť na primárnom politickom ihrisku: v parlamente. V momentálnej situácii sa dá dosť dobre pochybovať aj o tom, že budú chcieť naozaj niečo riešiť v Prezidentskom paláci.
Prirovnania zvyknú krívať, ale predsa: šofér autobusu, ktorý je podozrivý z niečoho nekalého, si nepochybne zaslúži vyšetriť a potrestať. Všetci cestujúci, ktorí sami nie sú zlodejmi, tomu zatlieskajú. Ako cestujúcich nás však musí zaujímať i to, kto nás povezie zajtra, pozajtra a tak ďalej. A čo potom, ak je ten pohľad desivý?