Odvolať Roberta Kaliňáka bolo najmenej, čo mohol Robert Fico urobiť pre upokojenie spoločnosti po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Neurobil to, a preto situácia eskaluje. S pribúdajúcim časom sa stupňujú požiadavky opozície a svoju polievočku si ohrial aj prezident.
Premiér nemusel vôbec čakať na to, keď sa vráti Béla Bugár z dovolenky (je absolútne nepochopiteľné, že v čase vládnej krízy je predseda koaličnej strany mimo republiky!), lebo požiadavka Mostu-Híd bola jasná: Odstúpenie ministra vnútra.
Odvolať Roberta Kaliňáka bolo najmenej, čo mohol premiér urobiť pre upokojenie spoločnosti. Neurobil to, a preto situácia eskaluje.
Fico tú správnu chvíľu, keď mohol ešte udávať tempo, „prepískol“. Teraz je v defenzíve a iniciatívy sa chopila opozícia, ktorú podporil Andrej Kiska. No a keď sú ľudia pod tlakom, robia chyby. Premiérov zúfalý pokus o protiútok tak pripomínal skôr kamikadze.
Po „úlete“ s Georgeom Sorosom, ktorým nás Fico mentálne vrátil o dve desaťročia späť, sa dá len sotva predstaviť, že by Most-Híd zotrval v koalícii. Keby aj republiková rada na budúci týždeň povedala áno (lebo najmä regionálne štruktúry ťažko znášajú, že by sa mali dobrovoľne vzdať všetkých výhod plynúcich z účasti na moci), tak je veľmi pravdepodobné, že ľudia ako Žitňanská (po demisii), Šebej, Kresák či Gál by z Mostu odišli a pri hlasovaní by vláde vyjadrili nedôveru. To by znamenalo koniec tejto koalície.
Kalkulácia, ktorá sa teraz objavuje v internetových debatách, že menšinová vláda by sa potom mohla opierať o kotlebovcov, je však absolútne umelý konštrukt. Keď Milan Uhrík povedal, že Ficova hra s antisorosovskou kartou je iba „pózou pre kamery s cieľom oklamať národ", dal tým všetkým najavo, že len ĽS NS má nárok na to, aby ju považovali za stranu „autentických konšpirátorov“. Kotlebovcom nestojí za to „pošpiniť sa mocou“, lebo by tým stratili.
Ani Viktor Orbán, ktorý si je s Ficom v mnohom podobný, si nedovolil zájsť tak ďaleko, aby sa spojil s Jobbikom. Úvahy, aby Smer dovládol s podporou ĽS NS, jasne odmietol aj podpredseda Smeru Peter Pellegrini.
Keďže predvolebná kampaň sa už v podstate začala, opozičné strašenie kotlebovcami má za cieľ mobilizovať nevoličov, ktorých desí predstava, že by nám (nepriamo) vládli fašisti.
Davová psychóza, ktorú vyvolal premiér svojou neústupčivosťou a prezident svojou snahou za každú cenu zvrhnúť túto vládu, tak graduje. Neuvedomujú si pritom, že tam, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.
A tak ako nás pred dvoma rokmi nepríjemne prekvapil úspech Mariana Kotlebu a Borisa Kollára, môže sa pokojne stať, že z predčasných volieb nevzíde posilnená iba ĽS NS, ale možno niekto, o kom v tejto chvíli ani netušíme.
Vzhľadom na to, že Smer je už na zostupnej trajektórii a opozícia „visí na šnúrkach Kollárových gatí“, možno s istotou povedať len jedno: Vitajte v ťažkých časoch, priatelia!