Igor Matovič má neuveriteľnú schopnosť vyrobiť si nepriateľov aj z ľudí, ktorí sú mu inak blízki. Svoje o tom vedia Sulík, Poliačik i Beblavý. A predstava, že by si Matovič dokázal sadnúť za jeden stôl s Bélom Bugárom, je čisté sci-fi. Predseda OĽaNO je ako antihmota, pri ktorej pri kontakte s „bežnou hmotou“ – v tomto prípade politikmi – dochádza k veľkej explózii.
Jeho pokus stať sa integrátorom pravice je preto vopred odsúdený na neúspech. Žiadne SDK Ver. 02 sa nekoná. Tí, čo pri ňom zostali (Budaj, Grendel), tak urobili, lebo inú možnosť nemajú – sú prislabí. Potrebujú ho, aby sa na jeho chrbte vyviezli do parlamentu. A tí ostatní, ktorí uvažujú trochu strategicky, vedia, že dať sa s ním dokopy by sa rovnalo samovražde. Ľudia z KDS a OKS, ktorých pred voľbami v roku 2012 žiadal, aby išli na detektor lži, sú pre každého dostatočne odstrašujúcim príkladom.
Bolo by preto prekvapujúce, keby Alojz Hlina podľahol jedno vábničkám. Navyše, keď Matovič hovorí o zodpovednosti, mal by v prvom rade vážiť slová a zodpovedne pristupovať k tomu, čo povie. Možno z neho prehovorilo jeho podvedomie, v každom prípade politik, ktorý z úst vypustí takú nehoráznosť: „Míľnik, ktorý sme dosiahli vraždou Jána Kuciaka,“ sa diskvalifikuje sám.