Slovenská národná strana je, povedané ústami podpredsedníčky Evy Smolíkovej, „zodpovedná, koná rozvážne kroky“. Táto rozvážnosť sa v praxi prejavuje napríklad tým, že predseda strany Andrej Danko v pondelok podvečer takmer rozjarene hovoril o predčasných voľbách a o „tretej ceste“, ktorú by vraj chcel Slovensku ponúknuť. V utorok ráno potom ten istý predseda na sociálnej sieti krotil nerozvážlivcov, ktorí by ho azda brali vážne, slovami, že „akékoľvek úvahy o stanovení termínu predčasných parlamentných volieb sú nateraz predčasné“, pretože „SNS o nich bude rokovať až vtedy, ak dôjde k pádu vlády, resp. jej nefunkčnosti, prípadne k nefunkčnosti koalície“.
Smer nemá veľmi na výber. Bez Bélu Bugára by v parlamente menšinová vláda neprežila ani deň.
No a v utorok poobede už z kruhov SNS zaznievalo, že nie je vylúčené, že v hre je aj výmena premiéra. Už len mediálne pomenovanie tej dnešnej vlády „tretia Ficova vláda“ pritom napovedá, že bez Roberta Fica by to musela byť nejaká nová vláda, pri ktorej vzniku a potvrdzovaní by museli opäť asistovať prezident a parlament. Inými slovami, došlo by presne k takému „znefunkčneniu“ súčasnej vlády, o ktorom Danko hovorí, že by viedlo jeho stranu k rokovaniam o predčasných voľbách…
A čo Smer? I keď v slovenskej politike, napokon ako v každej, platí, že realita dokáže občas predbehnúť aj najdivšiu fantáziu, Smer nemá veľmi na výber. Bez Bélu Bugára by v parlamente menšinová vláda neprežila ani deň, pretože na voľby sa dnes teší takmer každý, kto sedí v Národnej rade, a aj všetci tí, čo tam nesedia a radi by.
Ešte odkaz pre tých, čo sú náchylní veriť konšpiračným teóriám a divokým kombináciám: fašisti, ktorí stagnujú, prehrali vo voľbách vo VÚC a zišiel by sa im nejaký hlasný reštart, sa na také voľby tešia asi najviac zo všetkých. Nehovoriac už o takej samozrejmosti, že v Smere i SNS musia veľmi dobre vedieť, že vládnuť bez Bugára, zato s podporou extrému, by pre nich znamenalo konečnú.
Dovládnuť bez Fica by zasa pre Smer znamenalo zbaviť sa najväčšieho voličského ťaháka. Isteže, teoreticky je možné aj to, lenže Smer by takto riskoval oveľa viac ako napríklad SDKÚ, keď pred voľbami v roku 2010 musela vymeniť svoju volebnú jednotku Mikuláša Dzurindu. A zvyšujúca sa hystéria v spoločnosti v kombinácii s tlakom opozície a verejných protestov by takej vláde najskôr pripravili peklo, v ktorom by bolo tak či onak nemožné vládnuť.
V situácii, keď je Most-Híd pripravený na odchod a verejne to už ohlásil, pre koalíciu neexistuje lepšie riešenie ako to, ktoré navrhuje Bugár. Technicky, pragmaticky ani morálne. Všetko ostatné, hoci teoreticky možné, by prakticky znamenalo len stupňovanie napätia. A to je už dnes na úplnej hranici únosnosti.