Jedna otázka je, či bude stačiť opozícii: určite nebude, pretože kožu z medveďa si opozícia už stihla za posledný týždeň niekoľkokrát rozdeliť. Pohľad na to, ako sa medveď chystá vzdialiť medzi stromy, ale kožu nevydať, určite rozpáli opozičných lídrov do biela.
Druhá otázka je, či bude stačiť tej časti verejnosti, ktorá sa schádza na námestiach. Rozčúlenie ľudí nad situáciou v štáte sa netýka len toho, o čom v prvom pláne hovorí opozícia. Dvojnásobná vražda a následné obviňovanie vlády opozičnými lídrami boli spúšťače, lenže na tie sa nabaľuje všetko ostatné. Ľudia nepotrebujú počúvať Igora Matoviča, aby vedeli, že keď sa na miestnej úrovni nejaký minipotentát správa ako stredoveký feudál na svojom léne, asi má dobré konexie v Bratislave.
O väčšine tých problémov určite nemožno povedať, že prišli až s touto vládou. Sú to všetko dlhodobé a systémové boľačky Slovenska. Ich jediným trvalým riešením je budovanie spoľahlivých inštitúcií, ktoré by odolali aj prípadným pochybným politickým praktikám či nátlakom. Je to však táto vláda, za ktorej sa tie problémy opäť dostávajú na stôl, a to za dramatických okolností. Vražda musí byť samozrejme objasnená a objasnené musia byť aj podozrenia týkajúce sa prepojení mafie a moci. Ľudí však štvú veci, ktoré ich štvali aj pred osudným víkendom.
Tretia, a v tejto chvíli zásadná otázka je, či bude Ficova demisia stačiť prezidentovi. Andrej Kiska sám na začiatku svojho osobného angažmán v celej situácii vyhlásil, že riešenie vidí buď v predčasných voľbách, alebo v zásadnej rekonštrukcii vlády.
Dokiaľ v parlamente existujú súčasné počty hlasov, dovtedy platia aj silové pomery medzi jednotlivými stranami. Sotva existuje zásadnejšia rekonštrukcia vlády, ako je výmena na jej čele a sotva predpokladať, že by sa nároku na toto miesto vzdala momentálne stále najsilnejšia strana. Inými slovami, Smer ponúka v mene upokojenia situácie najvyššiu obeť, ktorú môže ponúknuť bez toho, aby sa vzdal nároku na vládu. Po tomto kroku už môžu nasledovať iba predčasné voľby.
Loptička je na Kiskovej strane. On bude musieť rozhodnúť, či akceptuje naplnenie svojej požiadavky na rekonštrukciu kabinetu (vláda bez Fica, Kaliňáka, Maďariča a najskôr ešte ďalších), alebo je už rozhodnutý hrať to celé na predčasné voľby. Každopádne bude musieť svoje rozhodnutie poriadne zdôvodniť, a vo výsledku určite niekoho sklame. Buď opozíciu a jej voličov, ktorí sa už vidia byť víťazmi, alebo voličov momentálnej vlády.
Stredajšie vyhlásenie koaličnej trojky je posledným pokusom vyriešiť krízu aj bez predčasných volieb a zároveň odmietnuť úvahy o úradníckej vláde, ktorá by bola „Kiskovou vládou“. Na prezidentovi teraz je, ako sa zachová. Na rekonštruovanej vláde, ak by dostala šancu, by potom bola rekonštrukcia jej programu, pretože pokračovanie po starom, len s vymenenými tvárami, určite nebude stačiť nikomu.