NÁZOR: Jedno ministerstvo

Ak to Peter Pellegrini myslí s kriesením dôvery v štát vážne, mal by iniciovať zmeny vo vedení Policajného zboru. Má síce pravdu, keď hovorí, že toto sú veci, ktoré by mali prebiehať v réžii nového vedenia ministerstva, na druhej strane však nemá inú možnosť, len dávať najavo, že ako prípadný premiér to od členov svojho kabinetu očakáva.

19.03.2018 20:00
debata (18)

Je pochopiteľné, že Pellegrini nechal staronové nominácie koaličných partnerov nedotknuté: dnes určite nie je v pozícii čokoľvek od nich vymáhať, a rozbroje v koalícii by boli smrteľnou ranou jeho kabinetu ešte prv, ako vznikol. Pochopiteľné je to i preto, lebo sám musí dobre vedieť, že tu ide v prvom rade o jeden rezort – rezort vnútra. Kauzy spájané s inými rezortmi sú dnes iba „bežnou agendou“ oproti tomu, čo nastalo po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Jedným zo spúšťačov búrky boli nepochybne aj obrázky policajného prezidenta v subordinovanej póze v prítomnosti premiéra a ministra vnútra. Nejde o to, že technicky vzaté sú to jeho nadriadení, ale o to, čo malo byť jasné minimálne od prípadu Hedvigy Malinovej: Keď politici preberajú iniciatívu a najvyšší policajt v štáte sa len útrpne prizerá, otvárajú sa dvere nepríjemným dohadom. Vtedy síce nešlo o Tibora Gašpara, ide však o princíp.

Mizériu parlamentnej opozície nechajme bokom. Ide o tú veľkú časť verejnosti, ktorá doterajšiemu rozloženiu politickej moci a vyšetrovacích orgánov skrátka neverí. Mnohí priaznivci Smeru dozaista nepochybujú o tom, že Robert Fico je v tom celom úplne nevinne – a predsa odišiel. Odchod kohokoľvek iného by mal byť už iba technikáliou.

Výmena postáv je jedna vec, Pellegrini sa však bude musieť zasadiť najmä o systémové zmeny. Napokon, práve k tomu ho tlačí aj Most-Híd, ktorý požaduje zmenu voľby policajného prezidenta a nezávislú policajnú inšpekciu. Z hľadiska Pellegriniho by toto nemalo byť otázkou koaličnej diskusie, ale jednou z priorít, ktorou sa chce jeho kabinet odlíšiť od predchádzajúceho. Keby sa tomu bránil, pre rozbúrenú časť verejnosti by to bol akurát dôkaz jeho nesvojprávnosti v rámci Smeru a svoju stranu by zrejme preferenčne stiahol ešte hlbšie. Zatiaľ sa zdá, že designovaný premiér si je toho vedomý.

Ešte na okraj. Keď Andrej Kiska poveril Pellegriniho zostavením vlády, varoval ho, že ak mu prinesie nedôveryhodný menoslov, môže mu poverenie aj odobrať. Duplikovanie tejto hrozby na Facebooku o dva dni neskôr budú prezidentovi priaznivci najskôr vydávať za príklad transparentnosti, iní v tom však môžu vidieť obyčajné prihrievanie si populistickej polievočky.

Výmena postáv je jedna vec, Pellegrini sa však bude musieť zasadiť najmä o systémové zmeny.

Prezident, pochopiteľne, môže odmietnuť nominácie, takto to však vyzerá, akoby si robil verejné alibi pred prípadnou obštrukciou, ktorej cieľom by bolo dotlačiť Smer stoj čo stoj k predčasným voľbám. Respektíve, akoby vypúšťal balóniky, ktoré majú vyvolať verejný ohlas, na ktorý by sa potom on odvolával. V takom prípade by to bola hra, v ktorej bol Pellegrini vopred bez šance na úspech, a potom by bolo čestné povedať to rovno.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #vládna kríza 2018 #Pellegriniho vláda