Svojou požiadavkou na predčasné voľby v situácii, keď sa už hlavní mocenskí aktéri medzi sebou dohodli, pripomínali trucovité dieťa, ktoré trvá na svojom a dookola opakuje: ale ja chcem!, ja chcem!, a nedá si dohovoriť.
Keďže politika je umenie možného a zatvárať oči pred realitou nie je znakom politickej vyspelosti, organizátori sa prezieravo rozhodli protesty ukončiť. Napokon, dosiahli viac, než by si niekto pred mesiacom dokázal čo i len predstaviť. Ficova vláda padla a kontroverzný Kaliňák je minulosťou. To rozhodne nie je málo.
Lenže tí, ktorí mali maximalistické očakávania, musia byť prirodzene sklamaní. Treba im však pripomenúť jednu vec: všetky pokusy vytvoriť niečo absolútne dokonalé, sú vopred odsúdené na neúspech. To však neznamená, že sa nemáme usilovať urobiť svet lepší. Politika malých krokov, masarykovská idea „drobnej práce“, má svoje opodstatnenie.
Ak si organizátori želajú slušnejšie, spravodlivejšie a menej skorumpované Slovensko, musia sami ponúknuť reálnu politickú alternatívu a uchádzať sa o priazeň občanov. A predovšetkým prísť s programom, ako takýto cieľ dosiahnuť. Keďže sa nachádzame v zlomovom bode, založenie občianskej platformy Za slušné Slovensko, ktorá sa časom môže premeniť na politickú platformu, môže byť jedným z takýchto krokov.