Odchod Roberta Kaliňáka z ministerstva vnútra bol, samozrejme, nevyhnutný. Mimochodom, už samotný jeho príchod do funkcie aj pre obdobie tretej vlády Smeru veštil budúce problémy, a to vtedy ešte nikto nemohol tušiť, ako budú tie problémy konkrétne vyzerať. A hoci v otázke budúcnosti Tibora Gašpara sa názory môžu rozchádzať, zdá sa, že každému je zrejmé, ako znie politické zadanie aj v tejto veci.
Koalícia, ktorej vláda padla predovšetkým kvôli ministerstvu vnútra a polícii, skrátka nemôže pokračovať inak, než prednostným prekopaním práve týchto úradov. I keď je pravda, že policajti nemajú čo vyvodzovať politické dôsledky, platí, že politické dôsledky musia vyvodzovať politici, ktorí majú policajtov v rezorte. Ak sa stane policajný prezident súčasťou týchto dôsledkov, možno bude hovoriť, že je to voči nemu nespravodlivé, celkom isto však nebude môcť byť prekvapený.
Napríklad náš justičný systém je učebnicovo nezávislý už bezmála tridsať rokov. Čo sa v realite žiaľ prejavuje hoci aj tým, že deformácie, vychádzajúce priamo zvnútra tohto systému, je takmer nemožné opraviť zvonku.
Čo má robiť Tomáš Drucker? Tí, čo sú presvedčení o tom, že koreňom problémov je vôbec fakt, že na čele ministerstva vnútra sedí nominant Smeru, budú o tom presvedčení naďalej, nech by Drucker robil, čo chcel. Časť tých ostatných by sa mu možno podarilo presvedčiť, že keď sa budú minister vnútra a policajný prezident nejako inak volať, aj polícia bude nejako inak vyšetrovať napríklad korupciu na vysokých miestach. Ako presvedčiť ten zvyšok? Na papieri ľahko: svojho prezidenta si budú voliť sami policajti a zbor bude od politiky nepriedušne oddelený novelami príslušných zákonov.
Bude to fungovať? To nikto nevie, pretože tak, ako dobrí ministri vnútra nerastú na stromoch, ani dobrí, slušní a neúplatní policajti nebehajú po našich uliciach len tak, „do zásoby“ a systém môže pracovať len s ľuďmi, ktorí sú naporúdzi.
Mimochodom, napríklad náš justičný systém je učebnicovo nezávislý už bezmála tridsať rokov. Čo sa v realite žiaľ prejavuje hoci aj tým, že deformácie, vychádzajúce priamo zvnútra tohto systému, je takmer nemožné opraviť zvonku. Občania môžu byť s justíciou nespokojní, koľko chcú, ich zástupcovia v podobe ministrov spravodlivosti s tým bojujú len veľmi ťažko. Samozrejme, že justícia musí byť nezávislá od politickej moci. O to tu nejde. Akurát platí, že nezávislosť systému a jeho kvalita sa nemusia prekrývať. Hoci Policajný zbor je niečo iné ako súdnictvo, na tento poznatok bude dobré nezabúdať.
Čo z toho všetkého vyplýva? Len toľko, že ak by chcel Drucker konať čisto politicky, svoje zadanie by mohol splniť vlastne hravo. Len ak bude chcieť vláda riešiť vzťah vnútra a polície systémovo, bude potrebovať istý čas. Čo je však presne to, čoho má sakramentsky málo.