Zdanlivo doplnil desať Božích prikázaní, hoci tie ho predpokladali. Jedenáste sa vzťahovalo na roľníkov a znelo: Zemi tejto slúžiť budeš, až do skonania. Na Slovensku máme dnes nových hospodárov, ktorí neslúžia zemi, ale osobnému prospechu, keď nachádzajú cestičky, ako vydolovať dotácie na svoje farmy.
Aké sú to však farmy, ktorých hlavným poslaním je tzv. údržba krajiny. Títo novodobí „gazdovia“ zhromažďujú všemožným spôsobom stovky hektárov pôdy, aby na ne brali dotácie, pretože pôdu stačí udržiavať v nezaburinenom stave. Na Slovensku sme mali lúky a pasienky na 880-tisíc hektároch. Chovali sa na nich čriedy dobytka. Z pôvodného počtu pol druha milióna kusov zostalo ani nie pol milióna. Lúky stačí pomulčovať, seno pre dobytok nemá význam.
Obchody sú plné írskeho hovädzieho mäsa. Slovenské býčky, ak aj pár desiatok tisíc ešte odchováme, chovatelia predajú radšej Rakúšanom a Talianom, lebo tí lepšie platia. To, čo sa deje na Slovensku v poľnohospodárstve, pripomína Chalupkovo Kocúrkovo, ale v skutočnosti je to ešte čosi horšie. Pred očami sa nám rozpadá potravinové hospodárstvo.
Aj preto, že vznikla kasta novodobých tiežfarmárov, ktorí s veľkým apetítom vyžierajú štedrý európsky dotačný koláč. Možno či celkom určite i preto, lebo v súlade s bruselskými pravidlami stačí robiť akože údržbu krajiny.