Ukrižovali ho práve v deň, keď Židia obetovali Bohu baránky. Tie sa stali symbolom Ježišovej obety a organicky vošli do kresťanskej viery aj slovenského jedálnička. Dnes sa z neho vytratil rovnako ako 40-dňový veľkonočný pôst. Prežívame potravinový blahobyt, aký si možno nevedela predstaviť ani generácia súčasných šesťdesiatnikov, ale pôst by sa nám zišiel. Ozdraveli by sme.
Hojnosť potravín ešte neznamená, že národ žije zdravo. Rodí sa nám generácia síce sýtych, no čoraz obéznejších detí. Aj preto, že si spolu s rodičmi doprajú viac, než je zdravé a málo sa hýbu. Dvoje najväčšie rodinné sviatky v roku – vianočné a veľkonočné – sa premieňajú na veľké hodovanie. Mali by sme sa zamyslieť, akú cenu za túto rozkoš platíme.
Nejde len o to, že potraviny vyťahujú z rodinných rozpočtov priveľa peňazí. Ide o 20 až 25 percent zo všetkých výdavkov, čo je o dobrých desať percent viac ako v Rakúsku. Rubom sýtosti je zdravie. Heslom moderného človeka by mala byť striedmosť. Nielen v jedení či pití alkoholických, ale aj nealkoholických, najmä sladených nápojov.
Onedlho zasadneme k veľkonočnej tabuli. Naši predkovia si na Veľkú noc dožičili, lenže oni sa pred sviatkami šesť týždňov postili. Hostina im neublížila, jedli potraviny, s ktorými prísne hospodárili, lebo jedlo bolo vzácne. Dnes vzácnosť stratilo a za jej stratu platíme.