Predstavitelia iniciatívy majú na mysli, pravdaže, v prvom rade ministra vnútra Tomáša Druckera, ktorý si vyžiadal čas na zmeny na najvyšších poschodiach polície. Menovite, čas na rozhodnutie o Tiborovi Gašparovi.
To je, pravdaže, celkom v poriadku, pretože v slobodnej spoločnosti môže každý verejne vyjadrovať svoj názor na to, ako postupujú štátni úradníci prakticky v akejkoľvek záležitosti. Trochu bizarne len znie, keď sa autori protestov blysnú takýmto postrehom: „Miesto toho (miesto obnovovania dôvery, pozn. aut.) počúvame o potrebe zorientovať sa v tom, čo je nám všetkým jasné.“
Nejde o to, čo kto očakáva, ale aj o to, ako sa to „niečo“ má udiať.
Bizarne to znie preto, lebo v našom štáte je všelikomu všeličo jasné, a každý všelikto by o tom svojom názore určite tiež povedal, že je to jasné „všetkým“. „Všetkým“ je u nás predsa vždy jasné, kto by mal byť ministrom čoho a čo by mal robiť, aby bolo na Slovensku konečne sveta žiť. Nič nezľahčujeme. Je len zdravé pripomenúť si, že argument, podľa ktorého je niečo „všetkým jasné“, je prázdny. Neveľmi obsažné je aj tvrdenie hlavy štátu, podľa ktorej: „Vláda v tomto stojí pred ťažkou úlohou a nemáme najmenšiu šancu dôveru vrátiť, pokiaľ nedokáže v najbližších dňoch takúto dôležitú vec ako odstúpenie pána Gašpara zrealizovať. Takže očakávam, že v najbližších dňoch sa tak stane.“
Nejde o to, čo kto očakáva, ale aj o to, ako sa to „niečo“ má udiať. Trvalá dôvera občanov v štát by sa totiž mala zakladať aj na nejakej základnej zrozumiteľnosti a predvídateľnosti. Inými slovami, výmena najvyššieho šéfa polície by mala byť sprevádzaná aj nejakými inými argumentmi, než len tým, že je to „všetkým jasné“.
Aby nedošlo k omylu: uvedené vôbec neznamená, že by také argumenty neexistovali. V odbornej rovine sú to napríklad pochybnosti o čistote policajných štatistík, na ktorých predchádzajúci minister vnútra Robert Kaliňák zakladal svoju obhajobu Gašparovho pôsobenia vo funkcii a ktoré Drucker sám sľubuje preveriť. V politickej rovine by sa mohol zasa Gašpar sám rozpamätať, ako sa do funkcie vôbec dostal.
Po voľbách 2012 Kaliňák na čelo polície pretláčal svojho favorita Stanislava Jankoviča, lenže napokon musel kapitulovať, pretože Jankovič bol prepieraný pre podozrenia, že „vybavil“ zadržaný vodičský preukaz istému podnikateľovi. Gašpar bol len náhradník, ktorého Kaliňák smutne uviedol slovami, že vymenovanie Jankoviča by pre „mediálnu hystériu“ nebolo vhodné.
Nuž, ak podozrenie o nečistom vybavení vodičáku bolo „mediálnou hystériou“, ktorá donútila bývalého ministra konať inak, než zamýšľal, ako by asi dnešný minister charakterizoval to, čo vyvoláva prítomnosť súčasného policajného prezidenta vo funkcii?
Skrátka a dobre, všetkým je všetko jasné, lenže „obnoveniu dôvery“ neprospievajú ani revolucionári v štýle: „začem bukvy, vsjo jasno,“ ani mŕtvi chrobáci vo funkciách.