Najväčšia hanba storočia

Zmarené životy, zničená krajina a príliš veľa hráčov, z ktorých každý má svoje vlastné zámery a ciele. To je dnešná Sýria. Vlastne nie, nie dnešná. To je Sýria posledných štyroch – piatich rokov.

08.04.2018 20:00
debata (48)

Otravu desiatok civilistov vrátane detí bojovými chemickými látkami v meste Dúmá dokladajú otrasné videá, ktoré do sveta pustili miestni zdravotníci. Ako sa dá v podobných prípadoch očakávať, všetci tí, čo boli v noci zo soboty na nedeľu „pri tom“, popierajú, že by proti obyvateľom Dúmy použili chemické zbrane. Naopak, všetci tí, čo pri tom neboli, ukazujú obviňujúcim prstom. Bol to určite Bašár Asad, z čoho vyplýva, že v konečnom dôsledku sú zodpovední Asadovi spojenci Rusi, a tak ďalej.

Isté je len jedno. V provincii Ghúta, kde sa podobné útoky opakujú, sa nachádzajú chemické zbrane. Keďže dosiaľ žiadna z bojujúcich strán sa neodvážila použiť ich priamo na bojisku – najskôr preto, pretože potom by bolo celkom jasné, kto nimi disponuje a kto ich neváha použiť – ich najväčšími a prakticky jedinými obeťami sú sýrski civilisti a ich deti.

Sýria je otvorená rana a hanba medzinárodného spoločenstva. Deti zomierajú, aby mohli politici ohnivo obviňovať jeden druhého.

V okolí Damasku vrcholí kampaň spojeneckých asadovských a ruských vojenských síl. Práve Rusi sa v posledných týždňoch snažili sprostredkovať evakuáciu posledných islamistických rebelantov a civilistov, ktorí by ich chceli nasledovať, z Dúmy. Iniciatíva sa však zadrhla, a tak sa v meste stále nachádzajú stovky protiasadovských bojovníkov. Asad síce môže tvrdiť, že títo sú už beztak na pokraji totálnej porážky, isté však je, že jeho sily pravdepodobne čaká ďalší zúrivý boj od domu k domu, čo býva pre každú pravidelnú armádu nočnou morou.

Na severovýchode Sýrie donedávna operoval americký vojenský kontingent spoločne s prevažne kurdskými bojovníkmi zo Sýrskych demokratických síl (SDF). Ich snaha vytlačiť zvyšky takzvaného Islamského štátu z údolia Eufratu a tamojšieho mesta Bukamal sa prakticky skončila vo chvíli, keď severozápadnú hranicu prekročili tanky Recepa Erdogana, ktorých cieľom je rozdrviť kurdskú enklávu v provincii Afrín. Bojovníci z SDF sa totiž, celkom pochopiteľne, začali okamžite presúvať na západ, aby bránili svoje vlastné mestá pred tureckou inváziou.

Aby bola frustrácia tých približne dvoch tisícoviek amerických vojakov a ich veliteľov dokonalá, ich prezident Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že chce svojich vojakov zo Sýrie čo najskôr stiahnuť. Na povrchu to znie dobre. Momentálne by to však v praxi znamenalo, že Američania namiesto konsolidácie a výcviku miestnych poriadkových síl prenechajú územie späť ISIS. A ak sa Erdogan, ako to vyhlasuje, nehodlá zastaviť v Afríne, čoskoro narazí na tzv. Islamský štát. Nie, žiaden mier nehrozí.

Otázka, komu by čo vyhovovalo, je v Sýrii bezpredmetná: Asad, Irán, Rusko, Turecko, Saudi, Američania, Kurdi, islamisti… Deti zomierajú, aby mohli politici ohnivo obviňovať jeden druhého. Sýria je otvorená rana a hanba medzinárodného spoločenstva. V tomto storočí zatiaľ najväčšia.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #vojna v Sýrii