Maďarskej opozícii to už proti Viktorovi Orbánovi a jeho Fideszu kedysi takto vyšlo. Rekordná 70-percentná voličská účasť pomohla odstaviť Orbána v roku 2002. Dnes je všetko inak. Vysoká účasť voličov mu dopomohla k tretiemu termínu vo funkcii premiéra v rade. Podľa všetkého opäť s ústavnou väčšinou.
Nečudo. Maďarská demokratická opozícia je rozbitá a jej časť sa dosiaľ nedokázala odpútať od svojich minulých škandálov. Okrem toho vysoká účasť voličov síce môže vytesniť na okraj radikálne či extrémistické elementy, lenže Orbán a Fidesz sú dnes maďarským mainstreamom. Presvedčil sa o tom Gábor Vona, líder Jobbiku, ktorý posledné obdobie trávil snahou o jeho očistenie od otvorene fašizujúcich prvkov. Do volieb išiel s cieľom vystriedať pri moci doterajšieho premiéra. Voliči Fideszu však zatiaľ o žiaden nový mainstream (alebo to, čo sa zaň vydáva) nejavia záujem. „Umiernenejší" Jobbik preto získal len s veľkým odstupom druhé miesto.
Pravda, pre demokratov je perspektíva Orbánovej ústavnej väčšiny a druhej najsilnejšej parlamentnej frakcie v rukách Jobbiku neveľkou útechou. Maďarsko je na ceste von z demokratickej Európy a rušňovodič vlaku, ktorý ho tam vezie, práve dostal novučičkú lokomotívu.
Celá Orbánova kariéra svedčí o jedinom: najvyššou hodnotou je moc. Žiadne prípadné konzekvencie splnenie tohto cieľa nezatienia. Bolo to tak v 90. rokoch, keď po sérii jednociferných volebných výsledkov začal ťahať Fidesz z liberálnych do konzervatívnych vôd, kde tušil väčší potenciál. Strata mnohých spolupracovníkov a spojencov ho nezastavila. Tak to bolo aj v roku 2010, keď po znovuzískaní moci zamieril do Bruselu v nádeji, že získa finančnú pomoc a úľavy z pravidiel pre krízou zmietanú maďarskú ekonomiku. Vo chvíli, keď to nevyšlo podľa jeho predstáv, obrátil sa proti „bruselským byrokratom“ a vykročil smerom na Východ. Konzekvencie v podobe bruselskej nevôle nad jeho budovaním „neliberálnej demokracie“ ho nevyrušujú. Ruské a čínske peniaze, keď prichádzajú, prichádzajú bez kritiky príjemcov. Podobne je to s Georgeom Sorosom. Štipendiá a iná pomoc od globálneho finančníka a promotéra otvorenej spoločnosti boli Orbánovi dobré, keď stúpal po kariérnom rebríčku hore. Odkedy sa ocitol na vrchole, nápoveď už nepotrebuje. V „neliberálnej demokracii“ je jediným subjektom, ktorý je oprávnený nastoľovať spoločenskú agendu, vláda. Ťaženie proti Sorosovi a mimovládkam, často s nechutnou rétorikou pripomínajúcou 30. roky minulého storočia, je ideologické až v druhom rade. V prvom rade ide o moc a o techniku jej upevňovania.
Členstvo Fideszu v konzervatívnej eurofrakcii EPP Orbánovi zaručuje zhovievavé privieranie očí a ak by aj chcela Európska únia naviazať finančné prostriedky, ktoré Fidesz pomáha rozkrádať, na nejaké politické podmienky, fakticky sa to môže prejaviť až po niekoľkých rokoch. Orbán nemá najmenší dôvod hľadať, kde je v jeho novej lokomotíve brzda.