Aký je plán?

Saddám Husajn po desiatkach rokov svojej vlády neposkytoval žiaden priestor pre pochybnosti, že by bol schopný použiť zbrane hromadného ničenia.

10.04.2018 22:00
debata (12)

Brutálny a krutý diktátor po celú svoju kariéru neomylne siahal po tých najodpudzujúcejších prostriedkoch, ktoré mal naporúdzi, keď išlo o upevnenie či udržanie moci. Napokon chemické zbrane použil minimálne pri genocídnom masakrovaní Kurdov. Až na to, že na začiatku tisícročia sa v Iraku už také zbrane nenašli.

To, samozrejme, nie je žiadnou obhajobou ani Saddáma, ani iného diktátora, ktorý v mene udržania sa pri moci stiahol svoju krajinu do krvavého kúpeľa. Ako to ktosi kdesi napísal, medzinárodný dohovor o zákaze používania chemických zbraní má tú nepríjemnú vlastnosť, že jediní signatári, ktorým možno naozaj veriť, sú práve tí, ktorých nikdy nepodozrievate. Nie je problém overiť si dodržiavanie povedzme v Holandsku. V krajinách ako Sýria pod režimom Bašára Asada to bude problém vždy.

Ak by si chcel Trump udržať slovo pri povojnovej konsolidácii Sýrie, má na to páku v podobe územia na severovýchode.

Niektoré komentáre vplyvných denníkov na oboch stranách Atlantiku Donaldovi Trumpovi pripomínajú, že ak by malo byť cieľom zmiernenie utrpenia obyvateľov Sýrie a ukončenie násilia, potom najkratšou cestou je dnes už len čo najrýchlejšie víťazstvo Bašára Asada v občianskej vojne. Iste, nie je to najpríjemnejšia myšlienka. Nič nezmení na prvotnej vine Asadovej vlády za rozpútanie sýrskeho konfliktu ani na cynizme asadovsko-rusko-iránskej koalície pri jeho potláčaní. Ide skutočne len o to, čo je prvoradým a čo konečným cieľom akéhokoľvek prípadného zásahu ďalšej strany.

Presne pred rokom, v odpovedi na podozrenie, že Asadov režim použil sarín, vystrieľal Trump niekoľko desiatok Tomahawkov na sýrsku leteckú základňu. Pokiaľ minulý víkend v Dúme použili chemické látky naozaj Asadovi vojaci, ukázali celkom zreteľne, aký dojem to na nich asi urobilo. Čo má nasledovať teraz? Ďalšia bombardovacia kampaň, ktorej výsledkom môže byť len pocit sebauspokojenia toho, kto ju nariadi? Alebo niečo väčšie? A aký cieľ by na pozemnom bojisku, po ktorom sa premávajú vládni vojaci, Rusi, Turci, islamisti, iránske milície atď., mohol byť dosiahnutý? Teda okrem ďalšej eskalácie konfliktu, ďalších násilností a ďalšieho utrpenia obyvateľov Sýrie?

Napokon ak by si chcel Trump udržať nejaké slovo pri povojnovej konsolidácii Sýrie, má na to páku v podobe územia na severovýchode, ktoré od islamistov vyčistili a dnes kontrolujú jeho vojaci. Tí vojaci, ktorých stiahnutie oznámil pred týždňom.

Príklad s Husajnom nie je o morálke diktátorov. K tejto téme už niet čo dodať, a to sa týka i Asada. Ide o morálku druhej strany: ak existuje nejaký plán, akú podobu má to, čo chce dosiahnuť? V Iraku sa stalo všetko možné, nič z toho však nepripomína to, čo si pred útokom maľovali autori plánu. A ak Trumpov Biely dom niečo za ten viac ako rok dokázal, potom to, že žiadne plány nerobí, pretože všetko riadia len impulzy osoby prezidenta.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Sýria #Bašár al-Asad