Predčasne zomierajú zväčša neprirodzenou smrťou, vo väzniciach si odpykávajú vysoké tresty za závažnú kriminálnu činnosť alebo zrazu zmizli ako gáfor. Napríklad ich ktosi vyláka na atraktívnu dovolenku do zahraničia, a už sa nikdy nevrátia…
Predseda hnutia Sme rodina má takýchto známych-neznámych priateľov neúrekom. Až toľko, ako sám tvrdí, že sa na všetkých nepamätá. Napríklad na dvoch mladých podnikateľov, s ktorými ho pred dvoma desaťročiami spájali čulé obchodné vzťahy. Jeden z nich bol nastrčený do 15 spoločností, z toho tri priamo súviseli so súčasným šéfom spomínanej parlamentnej strany.
Oboch považovali za profesionálnych bielych koňov. Tak sa označovali jednotlivci, na ktorých prapodivné firmy prepisovali svoje aktivity aj s dlhmi. Takíto „belkovia“ sa časom stávali náhle nezastihnuteľní.
Pretože splnili svoj účel, ďalej sa ukázali ako nepotrební, priam prebytoční. Najmä ak toho o kšeftoch s mafiánskym podsvetím vedeli priveľa. Po toľkých rokoch málokto verí, že sa ešte niekde objavia.
Žiaľ, Slovensko si v 90. rokoch prežilo svojskú históriu á la divoký západ. Mnohých ľudí ožobráčili kadejakí podvodníci, ktorí sa obohacovali pofidérnymi spôsobmi, no dnes sa tvária ako vzorní milionári a salónni levi pre televízne smotánky.
Keď už toľko žerú, tak by aspoň nemuseli nahlas mľaskať. Nájdu sa však aj takí, čo sa tlačia do vysokej politiky, kde sa veľmi radi štylizujú do role hlásateľov morálky. Morálky nielen v oblasti čistoty podnikania či boja proti korupcii, ale hoci aj rodiny.