Dôkaz studenej vojny

Nakoniec to nebol žiaden „zásadný útok“, aký sľuboval Donald Trump a na aký hrozil Vladimír Putin so všetkou silou odpovedať. To, samozrejme, ešte neznamená, že obmedzené jednorazové bombardovanie vojenských cieľov žiadne následky mať nemôže. Na to padlo medzi Washingtonom a Moskvou v poslednom čase príliš veľa príliš silných slov.

14.04.2018 12:13
debata (45)

Pred rokom v apríli vypálili americké sily 59 striel Tomahawk na sýrsku leteckú základňu Šajrát. Poškodili niekoľko lietadiel a nedotkli sa vzletových a pristávacích dráh. Tohtoročný útok bol silnejší: použil sa asi dvojnásobok striel, neboli vypálené z lode, ale priamo z lietadiel, a cieľov bolo viac.

Ciele, ktoré si Američania, podporovaní Britmi a Francúzmi, vybrali pre svoj tohtoročný útok, spája program chemických zbraní režimu Bašára Asada. Spoločné majú však ešte niečo iné. Pred rokom Američania Rusom vopred oznámili cieľ útoku. Tentoraz Rusi o cieľoch informovaní neboli. Tie však boli starostlivo vybrané tak, aby sa nachádzali čo najďalej od zariadení, v ktorých sa môže nachádzať ruský či iránsky vojenský personál.

Útok z apríla 2017 nemal na Bašára Asada nijaký viditeľný účinok. Aký účinok bude mať útok z apríla 2018?

Analytici pripomínajú, že oproti minulému roku sa zmenilo niekoľko vecí. Tou najvýznamnejšou je, že Asad je dnes faktickým víťazom občianskej vojny v Sýrii. Možno nemá dosť prostriedkov a ľudí na to, aby vojensky ovládol každý kilometer štvorcový v krajine, lenže v Sýrii sa nenachádza nik, kto by mu mohol byť rovnocenným protivníkom.

Druhým významným faktorom je, že pred rokom sa Američania s Rusmi v Sýrii ak aj nie priamo koordinovali, tak aspoň navzájom informovali o svojich taktických zámeroch. Dnes na seba štekajú v Bezpečnostnej rade OSN, čím znemožňujú zmysluplnú medzinárodnú akciu, ktorá by mohla vyšetriť a zamedziť použitie chemických zbraní v Sýrii, a v Sýrii samotnej už prakticky nekomunikujú vôbec.

Útoky ako tento majú len malú šancu zmeniť čokoľvek na režime sýrskeho prezidenta i na jeho odhodlaní vziať si krajinu späť použitím akýchkoľvek prostriedkov. Tomahawky môžu vyvolať pocit sebauspokojenia niektorých politikov, ktorí majú práve dosť svojich vážnych starostí doma, sotva však znížia utrpenie obyvateľov Sýrie či urýchlia koniec konfliktu.

A nech už sú ciele starostlivo vyberané a použité zbrane „inteligentné“, ako sa len dá, chyby sa stávajú. Aj takéto obmedzené útoky hrozia zbytočnou eskaláciou. Trump sa, napriek niektorým vyhláseniam, našťastie stále vyhýba riziku priamej konfrontácie. Otázkou je, ako zareagujú Rusi, ktorých silácke reči si s tými Trumpovými nemajú čo vyčítať.

Ešte stále to nie je priamy konflikt veľmocí. Je to však konflikt, v ktorom mocnosti útočia navzájom na svojich spojencov či chránencov na tretej pôde. Volá sa to proxy konflikt a je to možno väčší dôkaz, že studená vojna je späť, než čokoľvek iného.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #Donald Trump #útok na Sýriu