Keď Bašár Asad v roku 2011 nasadil proti opozícii armádu a odštartoval tak občiansku vojnu, Biely dom, vtedy spravovaný Barackom Obamom, vyhodnotil situáciu tak, že Asadov režim je už-už na spadnutie. Keďže Obama sa chcel prezentovať ako politik, ktorý nezatiahne Američanov do ďalšieho konfliktu na Blízkom východe, Spojené štáty začali v Sýrii cvičiť a vyzbrojovať miestne povstalecké skupiny.
Táto stratégia sa skončila neúspechom: až príliš veľa povstalcov skončilo v radoch rôznych odnoží radikálnych islamistov, vrátane tých najhorších. Konflikt sa nielenže neskončil skorým Asadovým pádom, ale premenil sa na vlečúcu sa krvavú bitku všetkých proti všetkým.
Donald Trump a jeho momentálni spojenci nemôžu vrátiť vývoj v Sýrii späť do bodu nula.
Kým Američanom možno vyčítať, že chybnou stratégiou prispeli k zdĺhavosti krvavého konfliktu, Rusi prišli na pomoc Asadovi preto, aby mu pomohli konflikt čím skôr ukončiť: akurát, že „čím skôr“ v tomto prípade znamená aj „akýmikoľvek prostriedkami“. Obyvatelia zničených sýrskych miest – tí, čo sú ešte nažive – o tom vedia svoje. Tak ako milióny tých, čo z tých miest a dedín utiekli často s rovnakou hrôzou pred Asadom, jeho spojencami i jeho protivníkmi.
V čase, keď Obama maľoval pred Asadom červené čiary a sľuboval trest za ich prekročenie, musel už vedieť, že situácia sa zmenila. Dohoda o zničení Asadových chemických zbraní z roku 2013, ktorej dodržanie mali kontrolovať Rusi, poskytla jemu i jeho ministrovi zahraničia Johnovi Kerrymu diplomatické alibi. O tom, že by priniesla úľavu obyvateľom Sýrie, možno hlboko pochybovať.
Donald Trump a jeho momentálni spojenci nemôžu vrátiť vývoj v Sýrii späť do bodu nula. Asad je dnes faktickým víťazom, ktorému chýba už len málo aj k nominálnemu víťazstvu. Rusi sú v konflikte namočení oveľa viac, ako boli pred piatimi rokmi, a akákoľvek snaha vojensky odstrániť Asada by znamenala priamu konfrontáciu s ich jednotkami.
Práve to však Donald Trump, Theresa Mayová ani Emmanuel Macron (našťastie) nechcú. Čo potom teda chcú? Išlo o gesto, ktorého cieľom bolo ukázať neprijateľnosť používania chemických zbraní? Ak to bol skutočne Asad, kto pred dvoma týždňami v Dúme vraždil chemikáliami, ten už v minulosti dokázal, že podobné gestá ho nevzrušujú.
Stálo takéto gesto za obídenie Bezpečnostnej rady OSN a domácich parlamentov? Áno, akúkoľvek podobnú iniciatívu by v Bezpečnostnej rade, samozrejme, stopli Rusi. Nuž v bežnom živote pred nijakým súdom neobstojí argument, že niekto vzal spravodlivosť do vlastných rúk, pretože cítil, že sa nemôže spoľahnúť na políciu. Možno iba vtedy, ak by svojím konaním zabránil bezprostrednému spáchaniu ďalšieho závažného zločinu. Lenže to by musel dokázať, a to je presne to, čo sa v tomto prípade nedá.