Uterák v ringu

Tri týždne vo funkcii ministra vnútra stačili Tomášovi Druckerovi na to, aby usúdil, že toto pre neho nie je. Premiérovi Petrovi Pellegrinimu tak prehodil späť do rúk horúci gaštan. Jedinou útechou pre novopečeného predsedu vlády môže byť to, že dnes sa nenachádza v rovnakej situácii ako vtedy, keď Druckera nominoval.

16.04.2018 20:00
debata (72)
Ak Drucker sám svoju úlohu na ministerstve vnútra pochopil ako pokus o upokojenie verejnej mienky, verejne uznal, že to nedokáže.

Z Druckerových slov vyplýva, že mu len sotva možno vyčítať neznalosť základnej dilemy. Odvolanie prezidenta Policajného zboru SR je politická priorita, pokiaľ ide o (aspoň teoretické) upokojenie situácie. Drucker nenašiel dostatok odborných či služobných dôvodov, pre ktoré by stiahol Tibora Gašpara z obehu. Na použitie politického argumentu, ktorému pritom rozumie, sa necíti. A samotný policajný prezident nejaví, alebo aspoň dosiaľ neprejavil, známky ochoty odstúpiť z vlastnej vôle.

Inými slovami, ak Drucker sám svoju úlohu na ministerstve vnútra pochopil ako pokus o upokojenie verejnej mienky, verejne uznal, že to nedokáže. Faktom je, že šéf kabinetu Pellegrini mu ktovieako nepomohol, pretože jeho slová o tom, že prijme akýkoľvek názor, s ktorým za ním príde minister vnútra, môžu na povrchu vyzerať ako potvrdenie ministrovej autonómie, v skutočnosti však hovoria i to, že minister je v tom sám.

To by bol tvrdý džob aj pre politika s hrošou kožou a troma žalúdkami. Nieto pre chlapíka, čo si ešte pred mesiacom užíval povesť manažéra a ako nestranícky minister zdravotníctva dostával pozvánky na akcie bez ohľadu na to, či boli opozičné, alebo vládne. Musí byť tiež niečo celkom iné pozorovať počínanie Igora Matoviča viac-menej zboku, ako sa aj so svojou najbližšou rodinou odrazu stať stredobodom jeho škandalistického záujmu. Mimochodom, čosi možno napovedá i Druckerovo rozhodnutie opustiť nielen ministerstvo, ale aj politiku ako takú.

Nech je to, ako chce, problém ministra vnútra a policajného prezidenta sa vracia na plecia Petra Pellegriniho a koaličnej trojky. Jedinou zmenou je to, že pokiaľ Smer a koalícia v marci ťahali ministrov vnútra ako králiky z klobúka, pretože boli pod časovým tlakom, dnes to tak už nie je. V marci prezident donútil Pellegriniho meniť vládnu súpisku zo dňa na deň, dnes je však už Pellegrini predsedom vlády, ktorá má mandát Národnej rady.

Na jednej strane to dáva Pellegrinimu, Smeru a koalícii aspoň trochu času hľadať niekoho, kto bude o post ministra vnútra naozaj stáť a koho kvalifikácia bude silnejšia, ako len prostý fakt, že jeho vymenovanie nevzbudí výbuch verejných vášní. Na druhej strane prezidentovi už podľa ústavy nezostane iné, než nového ministra vymenovať.

Stále tu však zostane ten základný problém. Ak sa Gašpar nerozhodne odstúpiť sám, napríklad preto, lebo vidí, čo jeho zotrvávanie vo funkcii vyvoláva, bude sa musieť rozhodnúť vláda. Pellegrini bude musieť prestať chodiť okolo horúcej kaše a povedať, či je pre neho politický dôvod zmeny na čele polície dostatočný, alebo nie. A pracovať ďalej s tým, čo jeho postoj, taký či onaký, vyvolá.

© Autorské práva vyhradené

72 debata chyba
Viac na túto tému: #Druckerova demisia #Druckerove kauzy