Poslancovi fanúšikovia zasiahnutí skrivodlivosťou Mazureka dokonca prirovnali k antifašistickej bojovníčke Milade Horákovej, odsúdenej na smrť v boľševickom monsterprocese. Ako bojovník proti fašizmu sa zjavne cíti aj Mazurek: ako sa vyjadril, tento rozsudok sa veľmi hanebne zapíše do dejín slovenskej justície. Je vraj dôkazom, že Slovensko je fašistický štát.
No, a čo teraz? Tešiť sa, že konečne sa potrestal aspoň jeden z hromadiacich sa prejavov agresivity smrdiacej poriadkom tretej ríše? Alebo krútiť hlavou vedno s prokurátorom, pretože trest je smiešne nízky? Veď tí, ktorí si v tejto pos-post-postmodernej dobe dokážu v hlave spojiť frustrovaného nedouka a Miladu Horákovú, radi pre svojho martýra založia finančnú zbierku a z prostoty srdca úprimne uveria, že tak bojujú proti fašizmu. Poslať Mazureka s ďalšími „ukrivdencami“ na vzdelávací program o rómskom holokauste, ako navrhoval prokurátor?
V dejinách sú známe prípady, keď vystavenie napríklad nacistických vojakov priamemu pohľadu na dôsledky ich myslenia a skutkov zapôsobilo edukatívne. Bolo to však spravidla až po tragédii, ktorú spôsobili. Nie vtedy, keď na ňu ešte len dozrievali všetky spoločenské predpoklady.
