V živote však zaváži aj to, čo sa neudialo, ale mohlo. A hoci neexistuje alternatívna história „nerozpadu“, existujú alternatívne scenáre rozpadu federácie, a jeden z najpravdepodobnejších je tento:
Dohoda o usporiadanom rozdelení štátu sa nedosiahla. Spolužitie Čechov a Slovákov sa neskončilo rýchlo a priamočiaro, ale upadlo do agónie. Rozchodu predchádzali neúspešné pokusy o nejakú voľnejšiu federáciu či konfederáciu. Politická netrpezlivosť v Bratislave („dosť bolo!“) a frustrácia v Prahe („ať si jdou!“) nakoniec vyústili do jednostranného vyhlásenia nezávislosti aktom Slovenskej národnej rady. Slovensko sa stalo novým subjektom medzinárodného práva. Česi sa proklamovali za pokračovateľa federácie a okolitý svet to akceptoval. Problémy spojené s rozdelením naplno doľahli na Slovensko.
Muselo všetkých požiadať o uznanie a nadviazanie diplomatických stykov. Podstúpilo prijímaciu procedúru do všetkých medzinárodných organizácií – pri niektorých to trvalo roky. Česi nič také nepotrebovali, dostali to automaticky a ihneď. Majetok bývalej federácie vo svete, vrátane všetkých ambasád, pripadol Prahe. Všetky pohľadávky a aktíva v zahraničí tiež pripadli Prahe. Chaos nastal ohľadne medzinárodných zmlúv (asi 2 800!) a poškodil Slovensko aj ekonomicky. Vzťahy s Českom sa od začiatku nainfikovali spormi a vzájomnými invektívami. Uskutočnená secesia, ako prejav práva na sebaurčenie, podnietila južné Slovensko k podobným odstredivým snahám. Veľké štáty, rozmrzené, že Slováci, samopašné deti, „rozbili" ukážkovú dvojfederáciu, prijali tieto snahy s pochopením.
Fikcia, špekulácia? Nuž, Československo, vyvzdorované a vykúpené dejinnými obeťami, si istotne zaslúžilo dôstojnejší koniec. No naozaj chýbalo málo, aby československý pohreb nepokračoval slovenským pohrobkom. Komu treba ďakovať, že Slovensko vtedy neuviazlo v medzinárodnom klepci, kam už malo reálne nakročené?
Skôr, než začneme spájať osudy štátu s menami dobových politikov, spomeňme si na múdry verš Josefa Kainara: „Největší štěstí, to je dycky to, za kerý nemůžeš – a neštěstí, kerý sis nezavinil“.