Je celkom prirodzené, keď sa partneri v koaličnej vláde usilujú vydobyť si silnejšiu pozíciu. Otázka ale znie, ako sa o to usilujú. Napríklad niektorí sa snažia využiť chvíľku slabosti najsilnejšieho z členov koalície. Ak by to bolo takto, predseda SNS by bol využil moment, v ktorom Smer vymieňal premiéra a ministra vnútra. Pokiaľ vieme, o nič také sa nepokúsil. Alebo by sa snažil zlepšiť si pozíciu vtedy, keď obmenený kabinet znovu žiadal parlament o dôveru. Napríklad tým, že by sa pokúsil zmeniť program vlády. Pokiaľ vieme, ani toto Danko nespravil.
Je celkom prirodzené, keď sa partneri v koaličnej vláde usilujú vydobyť si silnejšiu pozíciu. Otázka ale znie, ako sa o to usilujú.
Keďže šéf národniarov v stredu predoslal, že jeho strana je znepokojená, nečudo, že sa každý, kto rovno nad ním nemávol rukou, usiloval pochopiť, o čo ide. Mávnuť rukou a povedať si, že sa Danko správa ako politický narcis, ktorý je znepokojený vždy, keď sa médiá nejaký čas zaoberajú niekým iným a nie ním, môžeme vždy. Líder SNS by mal byť len rád, keď to nerobíme.
Takže poporiadku. Vládna koalícia prišla o šéfa kabinetu a ministra vnútra a v obmenenej zostave musela prísť do Národnej rady žiadať o dôveru. Vzápätí stratila ďalšieho ministra vnútra, pretože nebol schopný urobiť krok, ktorý by vládu oprávňoval hovoriť, že jej ide o upokojenie situácie v štáte. Tento krok namiesto neho urobil nový premiér, ktorý na to potreboval cirka dve hodiny čistého času.
Pokiaľ ide o medzinárodné ukotvene Slovenska, nová vláda nezmenila v starom programe ani písmenko, a ani písmenko nebolo zmenené verbálnymi výstupmi nového premiéra. Na druhej strane by mohlo SNS osobitne zaujímať, že to bola práve táto vynovená vláda, ktorá sa rozhodla nevyhostiť ruských diplomatov po tom, čo to urobila kopa našich spojencov.
Čo iné možno z Dankovej tohtotýždňovej epizódky vyvodiť, než iba to, že šéf SNS opäť zatúžil po pozornosti kamier, a tak začal verejne „komunikovať“ to, na čo – ako sa vzápätí ukázalo – stačilo jedno popoludňajšie posedenie s Petrom Pellegrinim? Slová o tom, kto sa tu má z čoho spamätávať, by mal Andrej Danko adresovať najmä sám sebe a svojim najbližším kolegom a poradcom.
Vyhol by sa tak trápnej situácii, v ktorej všetci len mávnu rukou a napoly s úsmevom, napoly rezignovane utrúsia: „Danko…“ Alebo úvahám, aké by sa mu isto páčili ešte menej. Napríklad o tom, že to, čo národniarov v skutočnosti znepokojilo zo všetkého najviac, mohla byť rýchlosť, s akou Pellegrini konal v otázke policajného prezidenta. Pretože napríklad nad ministerkou pôdohospodárstva, ktorú nominovala práve SNS, sa momentálne vznáša počasie, ktoré sa dá sotva nazvať bezoblačným. Nie, nikto sa tu nepokúša nič naznačovať. Akurát nahlas premýšľame, z čohože sa tu má kto spamätávať.