Nech je to, ako chce, náš konkrétny problém nespočíva v tom, že americký prezident svojimi pokusmi o obchodnú vojnu so svetom strieľa do vlastnej nohy, či skôr do nôh Američanov, ktorí za to môžu iba do tej miery, že z neho urobili prezidenta. Náš problém je v tom, že obchodné vojny svet nezmenia, iba ho urobia chudobnejším.
Zavedenie cla na oceľ a hliník poškodí amerických koncových odberateľov a pravdepodobne aj zníži ceny ich práce (platy v amerických automobilkách budú musieť v lepšom prípade stagnovať, v horšom klesať). Trump však, prirodzene, poškodí aj dovozcov. Napríklad nás.
Výnimka, ktorú poskytol Európskej únii do 1. mája, sa na budúci týždeň končí a na stave vecí sa zatiaľ nič nemení. Únia správne odmieta poskytnúť Trumpovi nejaké extra výhody ako odmenu za to, že tarify nebudú zavedené. Jednoducho vyjadrené, s vydieračmi sa nevyjednáva. Na druhej strane EÚ sľubuje odvetu, ktorá zasa poškodí amerických vývozcov.
Nie je tajomstvom, že globalizácia prináša aj negatíva. Tieto negatíva sa však majú riešiť vyrovnávaním podmienok, nie tým, že sa ekonomiky začnú uzatvárať do seba a rozdielne podmienky, naopak, konzervovať. Ako hovorí Krugman, vždy sa niekto môže nádejať, že si pomocou obchodných vojen z koláča odhryzne najväčší kus. Problém tkvie len v tom, že ten koláč sa ako celok vojnami výrazne zmenší. Musíme na to byť pripravení.