Napriek tomu, že na piatkovej schôdzke lídri Severnej a Južnej Kórey nešetrili úsmevmi a deklarovali, že sa budú usilovať o dohodu zabezpečujúcu „trvalý" a „pevný" mier na polostrove, ktorá by nahradila zmluvu o prímerí, cesta k nej bude ešte dlhá.
Mierová dohoda medzi dvomi krajinami totiž predpokladá, že jeden suverénny štát uzná právo na existenciu toho druhého štátu (tak, ako sa to napr. stalo v roku 1972, keď nemecký spolkový kancelár Willy Brandt v rámci svojej Ostpolitik uznal NDR ako suverénny štát, resp. keď v roku 1978 Egypt súhlasil s uznaním Izraela).
V severokórejskej ústave sa však uvádza, že zjednotenie krajiny je „najvyššou národnou úlohou“, čím je, samozrejme, myslené, že polostrov sa zjednotí pod socialistickou zástavou KĽDR. A to je neprijateľné pre Kórejskú republiku.
Navyše, legitimáciou svojho južného suseda ako rovnocenného partnera by Pchjongjang podkopal základy legitimity Kimovho režimu. Kedy a ako obe krajiny nadviažu diplomatické vzťahy, tak stále zostáva veľkou neznámou. Bez tohto kroku však žiadna dohoda nebude možná. V každom prípade už len samotný fakt, že obe strany chcú dospieť k dohode a pokračovať v dialógu, je nesmiernym pozitívom.
Vytvorenie polostrova bez jadrových zbraní treba brať so značnou rezervou. Pod „úplnou denuklearizáciou Kórejského polostrova“ si každý predstavuje niečo úplne iné.
Pokiaľ ide o deklarované vytvorenie polostrova bez jadrových zbraní, tak tento prísľub treba brať so značnou rezervou. Pod „úplnou denuklearizáciou Kórejského polostrova“ si v tomto prípade každý predstavuje niečo úplne iné. Kým Trump to pravdepodobne vidí tak, že Pchjongjang sa úplne vzdá jadrových zbraní výmenou za ukončenie sankcií, severokórejský režim na niečo také nikdy nepristúpi. Jadrové zbrane sú preň strategickou záležitosťou vo vzťahu k USA. Kim sa preto určite nevzdá prostriedku, ktorým môže držať v šachu všetkých ostatných.
Denuklearizáciu chápe skôr ako ukončenie testov, no atómovú bombu si určite ponechá. Otázkou tak zostáva, prečo vôbec diktátor, ktorý ešte nedávno hovoril o raketách schopných zasiahnuť USA, bol vôbec ochotný pristúpiť na takéto stretnutie a čoskoro sa možno uskutoční aj summit s americkým prezidentom.
Nie je to prvýkrát, keď severokórejský režim začal nekonečné vyjednávania s cieľom zmäkčiť sankcie. Získal tým jednak čas na zdokonalenie vojenských technológií a zároveň sa pokúsil vylepšiť svoj imidž.
Čoraz tvrdšie sankcie však teraz majú pravdepodobne na krajinu oveľa vážnejší dopad. No a jedna vec je jadrové zbrane otestovať, ale druhá vec je ich potom aj uviesť do svojej výzbroje. Na to treba veľmi veľa peňazí a tie Severná Kórea nemá.
V neposlednom rade v Pchjongjangu veľmi dobre vedia, že ústretová „slnečná politika“ voči severu je v Soule niečo ako náboženstvo, takže ich môžu ťahať donekonečna za nos. Zbohom zbraniam tak ďalej zostane iba zbožným prianím.