Autobusy nesplnili očakávania. Okrem jediného priameho spoja za deň treba prestupovať, a tak na prekonanie 70-kilometrovej vzdialenosti treba počítať s dvoma hodinami. K myšlienke oživenia prevádzky naklonený minister teraz povedal áno. V budúcom grafikone už zase budú figurovať mená zastávok na tejto trati, dokonca sa hovorí o spojení po koľajniciach aj s dvojmiliónovou Budapešťou, ktorá od Šiah vôbec nie je vzdialená.
Nejde o jedinú malú železničnú trať, nad ktorou kedysi zlomili palicu krátkozrakí ministerskí úradníci, nedbajúc na spoločenské a ekologické hľadisko, ani na možnosti rozvoja cestovného ruchu v okrajových okresoch. Vďaka samosprávam a občianskym aktivistom niekde aspoň cez letnú sezónu vdýchnu atraktívnym mašinkám život, ale nad mnohým traťami už zaznel umieračik.
Trebárs Korytko, úzkorozchodný vlak z Ružomberka do Korytnice. Od roku 1908 bol neoddeliteľnou súčasťou malebnej Revúckej doliny, ľudia si podľa pískania rušňov nastavovali hodinky. Zrušili ho roku 1974 z ekonomických dôvodov, však nafta pre autobusy je taká lacná… Onedlho udrela svetová ropná kríza, no koľaje i podvaly už boli povytŕhané.
Čo by dali teraz Liptáci za fungujúce kúpele a Korytko skombinované s krátkym autobusovým spojom na Donovaly! Aspoňže po desaťročiach sčasti využili bývalý násyp a mosty na cyklotrasu. Lepšie čosi ako nič, keď už dávame finančným technokratom takú moc.