Ak by svet fungoval iba podľa predstáv bohatých a mocných, tak by ľudia možno dodnes pracovali 16 hodín denne a na nejaké sociálne práva by mohli zabudnúť. Napokon, veľká časť obyvateľstva krajín tzv. tretieho sveta v takýchto podmienkach stále pracuje a vymaniť sa z nich nebude ľahké.
Ak chcel štát v rámci svojej sociálnej politiky pomôcť tým státisícom ľudí, ktorí sú nútení pracovať počas víkendov a nocí, tak mohol tieto príplatky nejakým spôsobom daňovo zvýhodniť.
Aj u nás zaznievajú hlasy, že nič také, ako právo na prácu či právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky neexistuje, vraj sú to len akési „ľavičiarske výmysly“. Iní zasa považujú súčasný stav za niečo dané a nezamýšľajú sa nad tým, že to, čo oni považujú za samozrejmé, je v skutočnosti výsledkom dlhoročného úsilia.
Aj preto si všetky sociálne výdobytky, ktoré sme v minulosti dosiahli, treba stále pripomínať. Treba dookola hovoriť, že jednoducho bez tlaku zdola a solidarity pracujúcich by úroveň sociálnych práv nebola ani zďaleka taká vysoká, ako je dnes. Preto si treba pripomínať 1. máj. To, že dnes časť politikov dokáže k sociálnym otázkam pristupovať oveľa zodpovednejšie, je práve výsledkom tohto dlhoročného tlaku. Mať nálepku „sociálny netvor“ nikomu na atraktívnosti nepridá.
Je zaujímavé, že pri každej sociálnej zmene počuť viac nárek tých pár jedincov, ktorí sa musia podeliť s ostatnými, než jasot státisícov, ktorých sa daná zmena priamo dotýka. Či už je to pri zvyšovaní minimálnej mzdy, alebo teraz pri zvyšovaní príplatkov za nočnú prácu, prácu počas víkendov a štátnych sviatkov.
Pritom nejde o žiadny nadštandard, ktorý by sa vymykal tomu, čo je vo vyspelej Európe bežné. Navyše, ak na Slovensku v pomere k celkovému počtu obyvateľov pracuje najviac ľudí v nočných zmenách v rámci celej Európskej únie, je prirodzené, že legislatíva reaguje na daný stav. Napríklad v susednom Rakúsku príplatok za prácu v noci (od 20.00 večer do 6.00 hodiny rannej), ako aj počas nedieľ a sviatkov môže dosiahnuť až 100 % k minimálnej mzde. Príplatky sú však diferencované podľa toho, či ide o prácu v obchode a priemysle, stavebníctve alebo hotelových službách.
V Nemecku príplatok za prácu v noci predstavuje 25 % a v nedeľu 50 % zo mzdy. Počas Vianoc dokonca 150 %. Hoci legislatíva je v tejto otázke dosť komplikovaná, v princípe sa dá povedať, že príplatky sú daňovo zvýhodnené, resp. sú od daní úplne zbavené.
A práve tu možno leží hlavný kameň úrazu. Ak chcel štát v rámci svojej sociálnej politiky pomôcť tým státisícom ľudí, ktorí sú nútení pracovať počas víkendov a nocí, tak mohol tieto príplatky nejakým spôsobom daňovo zvýhodniť. Na jednej strane by mali ľudia viac peňazí, no zároveň by menej zaťažili zamestnávateľov.
Tento zákon môžu poslanci ešte časom doladiť, no v každom prípade, nik by nemal spochybňovať to, že ľudia si odmenu za nočnú drinu zaslúžia.