Hoci cenník vstupného je už dávno rovnaký pre všetkých, snaha pristupovať k ľudom diferencovane, aj tam, kde by mal platiť striktne princíp rovnocennosti, stále máta v hlavách niektorých politikov.
Obmedzenie prídavkov na deti občanov iných krajín EÚ pracujúcich v Rakúsku, ktorých deti však žijú v zahraničí, je ukážkový príklad takéhoto nerovného prístupu.
Desiatky tisíc žien z krajín bývalého ostbloku, ktoré pracujú v Rakúsku, si podobne ako legendárna britská speváčka môžu položiť otázku: „To preto, že sme ženy? Preto, že opúšťame svoje vlastné deti a rodiny, aby sme sa mohli starať o penzistov ďaleko v cudzine? Alebo preto, aby si nejaký nacionalistický politik mohol pred svojimi voličmi odfajknúť, že splnil svoj sľub?“
V krajine s ročným rozpočtom 78 mld. eur je 100 miliónov ušetrených na prídavkoch pre cudzincov relatívne malá suma, ide skôr o symboliku. Nová vláda chce šetriť za každú cenu a robí to na úkor tých najzraniteľnejších – cudzincov a prevažne žien.
Nuž, zvláštny prejav vďaky! Pritom, politici z FPÖ i ÖVP si musia byť vedomí, že bez týchto žien by neboli schopní postarať sa o vlastných seniorov, lebo o túto prekérnu prácu nemá v krajine pod Alpami takmer nik záujem.
Je to rovnako absurdné, ako keby si teraz niekto v Bratislave zmyslel zaviesť jedálny lístok s extra cenami pre Rakúšanov. „Lebo veď zarábajú trikrát viac!“