NÁZOR: Dlhodobá téma

Ak sa príslušných expertov opýtate, či treba každoročne vynakladať milióny napríklad na opravy a modernizáciu vojenskej techniky (bez toho, aby sme hovorili o transparentnosti či rozkrádaní), odpovedia vám, že bezpečnosť je predsa na prvom mieste. V poriadku. Zvláštne je len to, že zatiaľ čo bezpečnosť ľudí býva na prvom mieste, ľudia nie sú.

04.05.2018 20:00
debata (2)

Pretože ak sa opýtate, prečo by dôchodkový systém nemohol stáť o čosi viac, zlietnu sa na vás expertní a mediálni supi a obvinia vás z demagógie alebo aspoň z ekonomickej negramotnosti. V rámci takejto slovenskej „ekonomickej gramotnosti“ sa totiž financie v dôchodkovom systéme nepovažujú za peniaze patriace ľuďom, no za čistú stratu.

Roberta Fica teraz pre návrh na uzákonenie stropu veku odchodu do dôchodku nepochybne obvinia z odvádzania pozornosti od dôležitejších tém. Pravdou však je, že Smer má túto tému v agende dlhodobo. A pravdou je i to, že ak má mať uzákonený vekový limit dlhodobo zmysel, ideálne by bolo schváliť ho ako ústavný zákon. Niektoré veci budú totiž dôležité ešte aj dlho po tom, čo sa medzitým stokrát premelie manažment verejnoprávnych médií, zmení vláda či zloženie parlamentu – ak už sme teda pri tom, čo je tu „viac“ a čo „menej“ dôležité…

Dôchodok nie je charita. Ide o podiel za roky strávené „zveľaďovaním HDP“. Nie je to ani len spravodlivý podiel, nieto ešte nezaslúžený príjem.

Vekový limit nároku na dôchodok zavádza viacero krajín Európskej únie. Väčšina z nich podobne, ako by to bolo v rámci tohto návrhu aj u nás, nábehovo: vek odchodu do dôchodku priebežne stúpa, až sa ustáli na svojom strope kdesi okolo roku 2030 či o čosi neskôr. Faktom je, že veľa štátov má dnes hornú hranicu stanovenú na 67 rokov, čiže o dva roky vyššie, ako znie momentálny návrh Smeru. Sú tu však aj iné rozdiely.

Získaniu celého obrazu napomôže pohľad na európske tabuľky očakávaného priemerného veku dožitia. Všade tam, kde sa očakáva vyšší strop odchodu do dôchodku, očakáva sa aj vyšší vek dožitia obyvateľov. Mnohokrát o viac, ako len o tie dva roky. I keby bol u nás dôchodkový strop „iba“ na hranici 65 rokov, našinci teda nebudú môcť, aspoň štatisticky, očakávať, že si svoj dôchodok užijú dlhšie, ako iní v Európe. A to ešte nehovoríme o štatistikách očakávaného zdravotného stavu ľudí. Na Slovensku sa ešte stále dožívame menej a do dôchodku odchádzame obťažkaní viacerými diagnózami, ako niektorí naši šťastnejší Spolueurópania. Túto štatistiku spomínaný návrh, pravdaže, nerieši. Môže ju iba urobiť ako-tak znesiteľnou.

Dôchodok nie je charita. Ide o podiel za roky strávené „zveľaďovaním HDP“. Nie je to ani len spravodlivý podiel, nieto ešte nezaslúžený príjem. Odporcovia sa väčšinou ako s prvým vytasia s poukazom na to, že populácia starne. Z toho však nevyplýva iba to, že tí, čo robia, budú musieť „viac“ robiť na tých, čo už nebudú v pracovnom procese. Vyplýva z toho i to, že ťažisko spoločnosti sa presunie na vyššie ročníky. Kult mladosti je pekná vec, lenže mladí zostarnú a starí už neomladnú. Politika a usporiadanie hospodárstva to budú musieť nejako rozumne reflektovať.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodky #dôchodkový strop