Utrpenie vojakov na jatkách všetkých frontov, ľudí v zázemí a osobitne rasovo prenasledovaných, politických oponentov fašizmu a vojnových zajatcov v nacistických táboroch smrti.
Iste, veľa sa popísalo o Auschwitzi a ďalších hrôzostrašných miestach. Ešte nedávno sa zdalo, akoby sa tie hororové scény odohrali kdesi v inom svete, mimo nás. Ale vďaka rýchlejšiemu toku informácií, otvoreniu hraníc a modernej doprave sa k nám priblížili. Veď z Bratislavy do rakúskeho Mauthausenu sa dá po diaľnici dôjsť za dve a pol hodiny. A tak i veční spochybňovači pravdy o holokauste môžu vlastnou rukou siahnuť na zariadenia v plynových komorách a na kremačné pece, pozrieť si Schody smrti, z ktorých bachári zrážali väzňov do priepasti… Nemilosrdne tam zavraždili okolo 250-tisíc antifašistov, aj zo Slovenska.
Čo je to však oproti Auschwitzu, kde sa obete počítajú na státisíce? Alebo Sobiboru, kde zahynulo najviac odvlečených slovenských Židov. Viac ako 25-tisíc! Naši historici o tom pred časom nevedeli. Ešte stále sa objavujú nové, krvou nasiaknuté fakty. Aj pokiaľ ide o pracovný koncentračný tábor v Seredi, ktorý bol „iba“ fašistickým predpeklím. Teraz tam rastie na Slovensku jedinečné múzeum.
Tohto roku na výročie oslobodenia do Mauthausenu zavítali tisíce chlapcov a dievčat z rozličných krajín Európy. Ešte dobre, že z Bratislavy prišla aspoň hŕstka školákov. Hádam v budúcnosti tam cestu nájdu i mladí členovia politických strán, mládežníckych organizácií a občianskych iniciatív, ktoré tak rady a často hovoria o slobode a demokracii. O tú dnešnú slobodu a demokraciu sa totiž bojovalo aj v Mauthausene.