Ešte, aby sa to všetko aj uskutočnilo. No netreba byť až neprimerane pesimistický, namieste je skôr primeraný optimizmus. Len si porovnajme, kde sme boli, kam sme mali namierené a kde sme teraz.
Vracať sa stále k socializmu nie je naivné. Veľa vecí fungovalo horšie, veľa lepšie. Bolo viac voľného času, lacné bývanie, primerane peňazí, ale kúpiť často nebolo čo a otvorene hovoriť sa už nemohlo vôbec. Potom sme sa dostali do obdobia, keď peniaze aj práca chýbali, rozprávať sa smelo, kúpiť už bolo čo, no nebolo za čo. V súčasnosti sa Slovensko dostalo do obdobia, keď je to s robotou a financiami lepšie, a to dokonca aj oproti vývoju cien.
Na západe krajiny leží Bratislava. Po zapracovaní tam aj robotník zarobí v hrubom 1 500 eur mesačne. Pomaly sa doťahuje na brigádnické zárobky v Nemecku či Holandsku a neoplatí sa mu cestovať na druhý koniec Európy, čo je konečne určitý posun.
Na severe republiky zarobí robotník tisícku, na juhu a východe 800 eur v hrubom. Je to stále lepšie ako 500 eur pred pár rokmi, ale na poriadny optimizmus treba ešte pridať. Je dobré, že viacerí investori to chápu v širšom kontexte a vedia, že držať iba nízke platy je beh na krátke trate. Vidia, že Slovensko je v EÚ, eurozóne a má európske integračné ambície. Je to nateraz dobrá cesta.
Dnes platí, že byť najlepším, nie najlacnejším, na tom naozaj záleží.
Investori stále budú chcieť, aby Slováci pracovali za čo najmenej, my ale tiež nie sme bezbranní. Nech sa určí dlhodobý mzdový rámec, investície, aby to malo pre ľudí perspektívu. Nemeckí či rakúski podnikatelia sa len tak neotočia, vedia, že Slovensko má strategickú polohu, rokmi budovanú sieť subdodávateľov v automobilovom priemysle. Na tom treba ďalej stavať.
Biznis však ide v súlade s politikou. Európa sa mení. Ľudia v čoraz viac krajinách rozmýšľajú nad tým, či je únia tá správna cesta. Určite je vždy čo zlepšovať a v niektorých oblastiach to aj poriadne škrípe, ale nič lepšie ako EÚ pre Slovensko momentálne nepripadá do úvahy. Západ ponúka najmä obchodné a pracovné možnosti, hoci politicky to niekedy nie je ono. Oproti tomu na východe sú pre nás ekonomické perspektívy slabšie. Kto zaostal za integračnými snahami, čo je prípad Srbska, ale i Rumunska a Bulharska, je na tom, čo sa týka platov, o polovicu horšie ako Slováci.
Napriek tomu toto nie je obdobie, kedy by padali holuby do úst. Kto je pohodlný, zistí, že žije od výplaty k výplate. Žijeme v kapitalizme, ktorý nabáda na to, aby sa peniaze obracali. Keď sa už ktosi nepokúsi podnikať, netreba sa obávať vypýtať si v práci viac či vymeniť zamestnanie. V chudobnejších regiónoch dáva perspektívu práca cez internet či čoraz lepšie platené práce v poľnohospodárstve, respektíve pri výrobe potravín. Je dobré, že investorom Slovensko stále chutí, ale vláda musí variť to správne jedlo. Naprieč južnými okresmi mala dávno viesť diaľnica, o severe ani nehovoriac. Nájsť na to peniaze je úlohou tých, čo si volíme. Platí však, že byť najlepším, nie najlacnejším, na tom naozaj záleží.