NÁZOR: Tajný zákon o tajných

Pašovanie zmien zákonov do návrhov celkom iných zákonov je u nás obľúbenou politickou a inštitucionálnou kratochvíľou.

13.05.2018 12:00
debata (5)

Samozrejme, táto kratochvíľa má celkom racionálny účel: kamufláž. Keď nejaká inštitúcia neuspeje pri pokuse zmeniť pravidlá svojho fungovania riadnym zákonom, pokúsi sa o to isté inokedy a pod hlavičkou pripomienok k nejakému úplne inému zákonu. Práve o to sa teraz pokúša Slovenská informačná služba v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zmeny voľby policajného prezidenta.

Zákon o zmene voľby policajného prezidenta nemá práve najkratší názov: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky… o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. A hoci jeho podstatou je zmena niekoľkých pravidiel, na jej rozpísanie spotrebovali autori 5 897 slov.

Ak sa vám to zdá veľa, počkajte ešte. Na pripomienkovanie tejto novely totiž spotrebovala SIS rovných 7 902 slov! Keby ste chceli hádať, koľko z nich sa týka priamo zákona, ktorý akože pripomienkujú, ušetrite si námahu. „Pripomienka“ SIS sa týka čisto iba SIS. Je to pokus, ako cez parlament prepašovať zmeny, ktoré sa pred niekoľkými rokmi pokúšalo pretlačiť ešte bývalé vedenie tajnej služby. To sa však o to usilovalo aspoň normálnym zákonom.

Zneužívanie návrhov zákonov na pretláčanie s nimi nesúvisiacich zmien iných zákonov je vo všeobecnosti neprijateľná prax.

Pochybnej cti tajných v tomto prípade slúži azda iba to, že si pre svoj pokus nevybrali napríklad zákon o chemickom zložení detských hračiek. Súdiac podľa skúseností, i to by bolo u nás možné. Tak či onak, ide o pokus vyhnúť sa riadnemu pripomienkovému konaniu i verejnej diskusii.

Prečo toľko tajnostkárstva? To nie je ťažké pochopiť. Tajní si napríklad navrhujú opäť otvoriť vrátka k legalizácii agentov – novinárov. Ide o inštitút, ktorý už bol u nás z ľahko pochopiteľných dôvodov raz zrušený. Ale aj rozšíriť svoje právomoci pri zbere informácií a dát – až natoľko, že hrozí, že by SIS mohla sledovať inštitúcie a ľudí bez rozhodnutia súdu a podobne. Zamotané formulácie, ktoré tieto návrhy obostierajú, nemôžu vyvrátiť pochybnosti: podobné veci sú nebezpečné, sú zneužiteľné a u nás už boli aj opakovane zneužité.

To, že v celom elaboráte nenájdeme ani zmienku o lepšej kontrole činnosti SIS, je symptomatické.

SIS nám dodnes dlhuje vysvetlenie toho, či vedela o kontaktoch, ktoré mali v minulosti niektorí zamestnanci Úradu vlády s ľuďmi podozrivými z napojenia na medzinárodný organizačný zločin. Veľa nevieme napríklad ani o tom, či mala SIS informácie o únose vietnamského občana z Berlína a či tieto informácie včas posunula ďalej, vďaka čomu sme sa mohli vyhnúť nepríjemnej medzinárodnej blamáži.

Namiesto toho sa tajní snažia posilniť svoje postavenie tak, aby to prešlo prakticky nepovšimnute a bez diskusie. Zneužívanie návrhov zákonov na pretláčanie s nimi nesúvisiacich zmien iných zákonov je vo všeobecnosti neprijateľná prax. Ak sa to má týkať zmien natoľko závažných, ako je to, čo teraz navrhuje SIS, ide o prax, ktorá by mala byť nielen neprijateľná, ale aj nepovolená.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #zákon #SIS #právomoci