Už niekoľko mesiacov totiž z politických kuloárov prichádzali informácie, že rôzni emisári sa ho márne snažia presvedčiť, aby o Prezidentský palác zabojoval ešte raz. Keď v utorok oznámil, že za hlavu štátu už kandidovať nebude, žiadne prekvapenie sa nekonalo.
Treba povedať, že Andrej Kiska nebol nikdy „homo politicus“. Bol to skôr ambiciózny podnikateľ, ktorý keď dosiahol svoj vrchol v biznise, hľadal ďalšie „výzvy“. A v tom okamihu, keď dosiahol najvyššiu métu v politike (mal na to dostatok prostriedkov a protikandidáta značne polarizujúceho celú spoločnosť), v podstate svoje ambície naplnil. Ďalej sa už len viezol.
Vo vysokej politike sa síce pohybuje už niekoľko rokov, no je zjavné, že mu nikdy neprirástla k srdcu. Až mal z neho človek pocit, že mu v skutočnosti išlo iba o to, aby si vo svojom zozname úloh mohol odfajknúť: „stať sa prezidentom“.
Oznámenie, že síce nebude kandidovať, no pokúsi sa prispieť „k začiatku novej politickej éry na Slovensku“, preto treba čítať skôr ako pokus odísť so cťou a nesklamať svojich voličov, ktorí do neho vkladali veľké nádeje. Ak by povedal na rovinu: „vážení, končím“, bez nejakého ale, tak by sa sám pripravil o politický kapitál, ktorý sa mu teoreticky môže ešte zísť. Príbehy s otvoreným koncom sú pre divákov zaujímavé v seriáloch či vo filmoch, no politika funguje inak – je to beh na dlhé trate.
Ak chce Kiska skutočne odísť z politiky so cťou, mal by ešte predtým zverejniť údaje týkajúce sa účtovníctva firmy KTAG, prostredníctvom ktorej financoval svoju prezidentskú kampaň
Hmlistý prísľub, že po komunálnych voľbách sa do politiky nejakým spôsobom vráti, sa tak javí ako veľmi nepravdepodobný, pretože je len ťažko predstaviteľné, že človek, ktorý v uplynulých rokoch fungoval vo veľmi „úspornom“ prezidentskom režime a nevynechal jedinú príležitosť, aby mohol tráviť voľný čas s rodinou, by sa zrazu vrhol do víru každodennej straníckej politiky. Tá si predsa len vyžaduje úplne iné nasadenie.
Predstava, že Kiska niekomu ako morálna autorita vyjadrí podporu vo voľbách a tým mu pomôže získať viac voličov, je veľmi iluzórna. Platí totiž staré známe: zíde z očí, zíde z mysle. A v prípade, že voľby sa budú konať v riadnom termíne, teda na jar roku 2020, už bude mať nálepku „bývalý prezident“.
Hovorí sa, že za všetkým treba hľadať ženu, a v tomto prípade je skutočne jedným z dôvodov Kiskovho odchodu jeho manželka. Pani prezidentová zjavne nepochopila, respektíve tvrdohlavo odmietala uznať, že jej muž už nie je obyčajný podnikateľ, ktorý odchádza na týždňovky preč, ale hlava štátu. A keď si neplnila povinnosti prvej dámy uplynulé štyri roky, ťažko od nej možno čakávať, že by to bola ochotná robiť v budúcnosti.
A v neposlednom rade ďalším dôvodom, prečo Kiska hodil uterák do ringu, sú viaceré podozrenia, že financovanie jeho kampane nebolo úplne kóšer. Ak chce Kiska skutočne odísť z politiky so cťou, mal by ešte predtým zverejniť údaje týkajúce sa účtovníctva firmy KTAG, prostredníctvom ktorej financoval svoju prezidentskú kampaň.