Podľa nich je to „veľmi citlivá téma“, ktorú „treba vnímať nadstranícky“. Nuž hej, je to citlivá téma a treba ju vnímať stranícky i nadstranícky.
Akurát, že zo všetkých týchto pohľadov to vyzerá rovnako: tento ďalší pokus o sprísnenie aborcií je priehľadnou pascou, ktorú sa extrémisti snažia nastražiť konzervatívnym kolegom z iných parlamentných strán. Odmietnuť ju treba preto, lebo ide proti hodnotám, ku ktorým sa naša spoločnosť dlhodobo hlási, i preto, lebo s ňou prichádza pravicový extrém. Čiže „nadstranícky“ i „stranícky“.
S pravicovým extrémom sa nehlasuje zo zásady a konzervatívci z ostatných opozičných i vládnych poslaneckých klubov si musia dobre rozmyslieť, čo chcú urobiť. Tí z vládnych klubov dupľom, pretože takéto hlasovanie by nielen prelamovalo tabu, ale aj rušilo koaličné dohody o spoločnom postupe.
Slovenská interrupčná legislatíva nie je nijako prehnane liberálna ani konzervatívna. Počet umelých prerušení tehotenstva u nás pritom dlhodobo klesol na zlomok hodnôt z 90. rokov minulého storočia. Je to napriek legislatíve alebo práve vďaka nej? Tento spor nemá zmysel riešiť. Podstata je totiž inde. Proti „zbytočným“ interrupciám sa nebojuje zákonmi – ako to napokon dokazujú Poľky, ktoré práve preto prichádzajú na Slovensko. Bojuje sa proti nim osvetou, dostupnou antikoncepciou, sociálnou politikou.
S pravicovým extrémom sa nehlasuje zo zásady a konzervatívci z opozičných i vládnych klubov si musia rozmyslieť, čo chcú urobiť.
Pravdaže, ani jedno z toho nepatrí k silným stránkam našich zelených mužíčkov, pravidelne podstupujúcich umelé prerušenie rastu vlasovej pokrývky. Koniec koncov, ukazuje sa, že nielen osveta a sociálna politika, ale ani samotná interrupčná legislatíva zrejme nepatrí k ich prednostiam.
Vo svojom návrhu totiž na jednej strane en bloc zakazujú interrupcie z iných ako zo zdravotných či zákonných (znásilnenie) dôvodov, na druhej strane nevdojak „liberálne“ posúvajú termín, do ktorého by bolo možné umelo prerušiť tehotenstvo v prípade genetickej poruchy plodu. Ako si okrem iných všimol šéf KDH Alojz Hlina, kotlebovcom choré deti očividne prekážajú. Možno ešte viac, ako umelé interrupcie samé.
Za normálnych okolností by iniciatíva extrémistov, ktorí čelia dlhodobému úpadku svojej popularity, a tak sa chytajú katolíckeho stebla, nestála za väčšiu zmienku. Kotlebovcom sa však v atmosfére rozjatrených politických vášní podarilo na parlamentnú pôdu svoj návrh vpašovať ako mierumilovný námet na diskusiu, ba všeobecné zjednotenie („citlivá a nadstranícka téma“).
A tak sa môže stať, že zatiaľ čo sa stranícki lídri navzájom ohadzujú nadávkami za transportéry, za Kisku, za policajného prezidenta… a tak ďalej, rôzne známe firmy z ich klubov spoločne zodvihnú ruky za návrh strany, s ktorou by sa demokrati nemali mať o čom baviť. Nie, nezáleží na tom, že zbytočný a škodlivý zákon najskôr nemá šancu prejsť. Záleží na tom, že jediný, kto sa bude môcť chváliť, že má agendu ako-tak oslovujúcu celé spektrum, budú fašisti. A potom sa čudujme vývoju.