Politici totiž môžu kvetnato rečniť o užitočnosti jadrovej dohody s islamskou republikou, keby však mali európske firmy kvôli Trumpovým sankciám začať na obchode s Iránom prerábať, hrozí, že sa z neho stiahnu. V konečnom dôsledku by tak Irán prišiel o svoju časť zisku zo zmluvy rovnako, ako keby bola Európa od nej odstúpila spolu s Trumpom.
Následky nie je ťažké predvídať, keďže Teherán rozhodne nemá v úmysle ocitnúť sa opäť v izolácii, a zároveň nechať zaháľať svoj jadrový program. Dohoda bola koncipovaná spôsobom niečo za niečo, a tým niečím z našej strany neboli uznanlivé politické prejavy, ale obchodná výmena.
Blokačné nariadenie, ktoré únia v týchto dňoch bezprecedentne aktivizuje, európskym firmám obchodujúcim s Iránom zakazuje rešpektovať americké sankcie a zároveň umožňuje kompenzovať im straty, ktoré im môžu vzniknúť v prípade, že v dôsledku nerešpektovania sankcií prídu o svoj biznis so Spojenými štátmi.
Nie je to bežné ani bezvýznamné opatrenie. Nie je to ani priateľské opatrenie – aspoň nie k Trumpovi. Len je načase uvedomiť si, že takým v prvom rade nie je ani postup amerického prezidenta voči Európe. Ak niekto núti svojich spojencov platiť účty za jeho vlastnú arogantnú politiku, riskuje samotné spojenectvo.