Poloprázdny pohár

, 21.05.2018 22:00

Ak chceme, môžeme sa na európske štatistiky miery ohrozenia chudobou v členských krajinách pozerať podľa princípu dopoly naplneného pohára. Takýto pohľad, obľúbený medzi politikmi, ktorí sa chcú pochváliť výsledkami svojej politiky, však nie je jediný možný. Dokonca nie je ani užitočný. Chudoba na Slovensku má napríklad výrazne regionálny charakter, a už to napovedá čosi o nedostatku systémových riešení.

Podľa pomerného množstva ľudí pod hranicou chudoby pre nízke príjmy (12,4 percenta) nie sme na tom v Európe úplne najhoršie. V ukazovateli, ktorý meria chudobu materiálnou depriváciou, čiže napríklad kvalitou bývania a životných príležitostí, rovnako nie sme na chvoste tabuľky (7,0 percenta). A čo sa týka chudoby v dôsledku veľmi nízkej pracovnej intenzity, patríme v rámci Európskej únie dokonca k veľmi dobrým krajinám (4,2 percenta).

Summa summarum, podľa celkovej miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia patríme v Európe štatisticky medzi najlepších. Od čias nárazu hospodárskej krízy v rokoch 2010 a 2011, keď bolo u nás chudobou a sociálnym vylúčením ohrozených viac ako dvadsať percent obyvateľov, sa tento počet postupne znížil na 16,3 percenta v roku 2017.

Zatiaľ čo v Bratislave sú chudobou ohrození zhruba štyria ľudia zo sto, na východe krajiny je to štvornásobok. Tu nepostačia rozprávky o lenivých nemakačenkoch

Obraz dopoly plného pohára však zakrýva nepríjemné pravdy. Chudoba a ohrozenie chudobou tvorí na Slovensku doslova ucelené zemepisné územia. Zatiaľ čo v Bratislave sú chudobou ohrození zhruba štyria ľudia zo sto, na východe krajiny je to štvornásobok. Tu nepostačia rozprávky o lenivých nemakačenkoch či ľuďoch, ktorí nie sú schopní postarať sa o seba a ktorí sa v istom množstve vyskytnú všade a v každom prostredí. Nepostačí ani spoliehať sa na „riešenie“ v podobe charity, ktorou si ľudomilní boháči čistia svedomie a robia reklamu svojim firmám.

Na Slovensku sú oblasti, kam práca jednoducho neprichádza, a keď prichádza, je tak slabo platená, že rodinám šťastlivcov, ktorí majú aspoň ju, aj tak neumožňuje plnohodnotný život. Nehovoríme tu o žiadnom prepychu: prijateľné bývanie a aspoň sem-tam dovolenka nie sú nijaké extra pôžitky. Neúplným rodinám s maloletými deťmi, ktoré patria k najohrozenejším, sotva pomôže vianočný dôchodok či študentský vlak zadarmo. Okrem toho, pre rodiny, o ktorých je reč, je prepychom aj predstava sťahovania sa za prácou, ktorú tak radi omieľajú rôzni experti od zeleného stola.

Štát, ktorý nechce pomôcť deťom z viacdetných či neúplných rodín, si bude darmo strkať na štít definície manželstva a tradičnej rodiny. Na Slovensku žijú reálni ľudia a reálne rodiny, ktoré sa na politické a kultúrne vojny môžu zvysoka vykašľať. Chudoba na Slovensku relatívne nie je vysoká, je jej však určite dosť na to, aby si žiadala viac ako pokrytecký súcit politikov, a je príliš geograficky zapuzdrená na to, aby ju bolo možné vyhlásiť za bežný štatistický jav. Pohár nášho materiálneho blahobytu a pokroku nie je dopoly plný, ale poloprázdny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#chudoba #regionálne rozdiely #štatistika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk