Väčšina Írok a Írov dala v referende najavo, čo si myslia o zákonoch, ktoré sa snažia znásilniť realitu v mene nejakej ideológie. Zdrvení zástancovia „pro-life“ prekrúcajú, ako vždy. Ak sa z írskej ústavy odstráni článok, podľa ktorého má nenarodené dieťa rovnaké právo na život ako jeho matka, neznamená to, že nenarodené deti nemajú žiadne právo na život.
Tvrdenie, že tých deväť írskych dievčat a žien, ktoré sa denne vydávajú do zahraničia kvôli podstúpeniu interrupcie, a tri ďalšie, ktoré si každý deň privodia abort doma pomocou ilegálne získaných piluliek, konajú azda v mene nejakej roztopaše, je urážlivé a nehorázne. Ak je tu kým opovrhovať, malo by sa to skôr vzťahovať na tých, ktorí si ho opovážia naznačovať či dokonca vyslovovať.
Takých ľudí je napodiv stále dosť a neprekvapí, že ich jadro tvoria muži spojení s nejakou ideológiou, ktorá považuje ženy za hriešnejšie a menej cenné bytosti ako mužov. O to tu v skutočnosti vždy ide: darmo rečnia o posvätnosti života, v pozadí je to vždy o ženách a sexualite.
Navlas tak, ako keď naši domáci potratobijci rečnia o posvätnosti rodiny. V čom je nútené donosenie plodu a jeho odovzdanie na adopciu – čo je podľa niektorých z nich vraj ideálnym riešením – pre rodinu prínosnejšie ako interrupcia? A nehovoríme len o extrémistoch, ktorým sa podaním návrhu na sprísnenie podmienok na vykonávanie interrupcií podarilo rozčeriť parlamentné vody.
Darmo rečnia o posvätnosti života, v pozadí je to vždy o ženách a sexualite.
Reč je o „rozumných“ konzervatívcoch z ostatných parlamentných strán, ktorí už vraj pracujú na svojom vlastnom návrhu, aby nemuseli hlasovať za ten kotlebovský. Isteže. Nie každý parlamentný mizogýn chce niesť biľag toho, kto hlasuje vedno s extrémistami, zato však s radosťou odhlasuje rovnakú, ak nie ešte väčšiu nehoráznosť, ak budú pod ňou podpísaní kolegovia z iných „počestných“ strán.
Ak chcú poslanci typu Marosza z OĽaNO či Podmanického zo Smeru navrhovať zákony podľa svojej konzervatívne chápanej viery, musia priznať, že tá nehovorí nič o dvanástom týždni ani o rázštepe chrbtice. Vlastne by mali chcieť zakázať interrupcie z akýchkoľvek dôvodov. V skutočnosti nám teda dlhujú vysvetlenie, prečo ani pre nich interrupcia napokon až takým neprekonateľným problémom nie je – len ak sa pritom nebude prihliadať na slobodnú vôľu samotnej ženy.
Tomu sa chcú pravdaže vyhnúť, a tak vymýšľajú zdôvodnenia a prekrúcajú články vlastnej viery podľa toho, ako sa im to hodí. Len aby nemuseli s farbou von. Ak takíto politici nie sú schopní vyrovnať sa so súčasným svetom úprimne a otvorene v tomto, aká je asi tak šanca, že sa tak vyrovnávajú aspoň s inými jeho aspektmi?