Taliansko totiž smeruje (opäť) k predčasným voľbám. Jedno je už jasné teraz: Ak v marci vyhrali pravicoví i ľavicoví populisti, dá sa očakávať, že predčasné voľby ich pozície ešte viac upevnia. Na Apeninskom polostrove tak možno naozaj čoskoro vznikne tzv. Tretia republika.
Aj keď v Ríme sa v uplynulých desaťročiach vystriedalo množstvo vlád, novodobé dejiny Talianska sa delia v zásade na dve obdobia: Prvá republika, ktorá vznikla krátko po skončení druhej svetovej vojny, bola reakciou na 20 rokov fašistickej vlády.
Zlom prišiel v roku 1994, keď sa zrútil systém tradičných strán a režim tvorený skorumpovanými kresťanskými demokratmi a socialistami nahradila vláda Silvia Berlusconiho. Lenže ani Druhá republika nepriniesla požadovanú zmenu. Keď ľudia zistili, že z populistických sľubov sa nenajedia, vrátili sa k „normálnej“, umiernenej politike.
Ani to im však dlho nevydržalo. Taliansko je ukážkovým príkladom toho, keď sa politický vývoj dostane do špirály, z ktorej niet cesty späť. Ak sa politická súťaž zmení na súboj o najväčšieho populistu, tak žiaden racionálne argumentujúci politik v nej zákonite nemá šancu uspieť.
Predstava, že antiestablišmentové Hnutie piatich hviezd, ktoré chce verejné výdavky zvyšovať, a populistická Liga, ktorá má v programe daňové škrty, sa dokážu dohodnúť, je nereálna. Vytriezvenie z povolebnej kocoviny bude preto kruté.