Ukrajinská volavka

K boju proti zločinu bezpochyby patria aj rôzne úskoky a „podrazy“ na zločincov. Nie vždy sa zhodujú s jemnocitom hlavného prúdu, vždy by však mal byť ich prínos väčší ako prípadné straty. Ak mienia Ukrajinci bojovať v informačnej vojne s Ruskom používaním svojich vlastných dezinformácií, ťahajú za kratší koniec. Svojmu protivníkovi akurát dávajú do rúk silný argument, a poškodiť môžu i svoje vlastné európske ambície.

31.05.2018 20:00
debata (16)
Spôsob, akým ukrajinská tajná služba zinscenovala údajnú vraždu novinára Arkadija Babčenka, aby tak odkryla konšpiráciu pochádzajúcu údajne priamo z Kremľa, rozhodne nemožno zaradiť k bežným. Teatrálne „odhalenie“ o deň neskôr na tlačovke, na ktorej všetkých šokoval relatívne vysmiaty a každopádne živý Babčenko, bolo potom na hranici dobrého vkusu.

Výsledkom bolo zatiaľ zatknutie jedného človeka, ktorý bojoval v radoch proruských separatistov na východe Ukrajiny, a ktorý vraj už dostal za smrť Babčenka zaplatené. Nevieme, či chytenie posledného článku v reťazi (toho, kto mal stlačiť spúšť) naozaj povedie k odhaleniu celej vražednej konšpirácie. Čo však vieme, je to, že ak niekomu takáto akcia v dlhodobom horizonte poslúži, Ukrajinci to najskôr nebudú.

To posledné, čo Ukrajina potrebuje, je spochybnenie každého ďalšieho prípadného odhalenia týkajúceho sa konfliktu s Ruskom. Kyjev poskytol Kremľu, putinovským médiám a armáde internetových trollov skvelú zámienku: Ako viete, že Kyjev tentoraz nezavádza, že nehrá len nejakú ďalšiu zo svojich spravodajských hier?, budú neúnavne vypytovať a ďalej zneisťovať ruské, ukrajinské i európske publikum.

Členovia kyjevskej vlády gratulujú svojim tajným k úspechu, zatiaľ čo medzinárodné médiá a novinárske organizácie sú pobúrené. Vo svete zomierajú ročne desiatky novinárov. Dosť z nich už prišlo o život i na Ukrajine či v Rusku, pričom Kremeľ často patrí medzi podozrivých. Vražda novinára pre jeho prácu je vážnym indikátorom stavu spoločnosti, či už ide o miestnych reportérov, ktorých likvidujú drogové gangy na severe Mexika, vojnových dopisovateľov v Rwande či na Blízkom Východe, blogerov nepohodlných Vladimirovi Putinovi, alebo hoci analytických žurnalistov na Slovensku.

Ak mienia Ukrajinci bojovať v informačnej vojne s Ruskom používaním svojich vlastných dezinformácií, ťahajú za kratší koniec.

To posledné, čo žurnalisti na celom svete potrebujú, je spochybnenie ich motívov a hodnovernosti ich tvrdení a informácií. Je to voda na mlyn autoritárom, diktátorom a vôbec vládcom, ktorí v spochybnení sily slova správne vidia prvý predpoklad pre svoje nikým nekontrolované vládnutie. Niežeby sa to všetko beztak dávno nedialo. Nebýva však obvyklé, aby im argumenty dodávali rovno bezpečnostné zložky štátu, ktorý sa hlási do demokratickej európskej rodiny.

V moci štátu je nepochybne viac spôsobov, ako uchrániť človeka, ktorému niekto usiluje o život. Každý z nich, akokoľvek netradičný, je určite hoden aspoň úvahy, čo nikto nespochybňuje. Predstaviť si možno napríklad dokonca i to, že by Babčenko v mene dolapenia konšpirátorov dobrovoľne urobil zo seba volavku. Ukrajinská tajná služba však spolu s ním urobila volavku rovno z Ukrajiny. Stálo to za to?

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Ukrajina #Arkadij Babčenko #vražda novinára Arkadija Babčenka