Na jednej strane je preto Bugárova kandidatúra za prezidenta skokom z blata do kaluže. Tí, čo jeho kompromis s Robertom Ficom po voľbách 2016 považujú za zradu, budú jeho prezidentskú kandidatúru považovať za drzosť. Koniec-koncov, naznačujú to už prvé ohlasy na rozhodnutie Mostu-Híd nominovať do prezidentských volieb svojho predsedu.
Dokážeme si predstaviť, čo všetko si na svoju adresu Bugár vypočuje či prečíta v prezidentskej kampani. Napokon slovenská pravica mu už vyčíta, že jeho strana je po ústupe niektorých mediálne známych tvárí príliš maďarská, kým maďarská pravica (SMK) svoju kampaň proti nemu zakladá na tvrdení, že je príliš málo maďarský…
Bugárove šance postúpiť do druhého kola prezidentských volieb sú neveľké. Jeho šance pomôcť svojej strane sú však o čosi väčšie.
Na druhej strane sa nechce veriť, že by taký skúsený politik, akým Bugár nepochybne je, toto všetko nevedel alebo že by mu chýbala fantázia predstaviť si, čo všetko sa na jeho hlavu v kampani môže zosypať. Jeho kandidatúra je preto najskôr pokusom, ako pozdvihnúť Most-Híd vyššie od nebezpečnej päťpercentnej zóny pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať rok po tých prezidentských. Namiesto toho, aby Most-Híd musel riešiť dilemu, ktorého kandidáta podporiť a ako to vysvetľovať voličom, kandiduje rovno svojho predsedu.
Takýto kalkul, pravdaže, nemusí vyjsť. Taký Radoslav Procházka by o tom isto vedel čosi porozprávať. Lenže Bugár sa na rozdiel od neho nesnaží byť novou hviezdou, ale naopak, jeho prezidentská kandidatúra veští skôr postupný odchod. O jeho základnom politickom nastavení po takmer tridsiatich rokoch na scéne už nemajú prečo vznikať dohady.
Skrátka, Bugár sa v kampani nepotrebuje voličom predstaviť, ale obhájiť sa pred nimi. Prezidentská kampaň mu na to ponúka lepšie podmienky ako parlamentné voľby. V prezidentskej kampani je každý sám za seba a Bugár nekandiduje ako predstaviteľ dnešnej vládnej koalície. I keď práve do tohto kúta sa ho budú ostatní nepochybne snažiť zahnať.
Summa summarum, Bugárove šance postúpiť do druhého kola prezidentských volieb sú neveľké. Jeho šance pomôcť svojej strane sú však o čosi väčšie – i keď, pravdaže, nie stopercentné. Čo však samotné prezidentské voľby?
Zástup nádejných kandidátov sa po oznámení Andreja Kisku, že v prezidentskom paláci o rok končí, úctyhodne rozrastá. A hoci zatiaľ nemusíme prikladať veľkú váhu zlým jazykom, podľa ktorých sa nám môže prihodiť, že do druhého kola postúpi katastrofické duo Kotleba – Harabin, na Slovensku dnes nemožno vylúčiť nič. V takýchto podmienkach je kandidatúra Bélu Bugára – nech je za ňou akýkoľvek kalkul – samozrejme, ešte z tých lepších.