Ten hovorí o prísnejších migračných opatreniach, ktoré sa týkajú už ľudí na hraniciach. Zhodne sa v tom s talianskym ministrom vnútra Matteom Salvinim. Taliansko aj Malta medzitým odmietli prijať loď plnú utečencov.
Merkelová priznala, že politika kvót na prerozdeľovanie utečencov v rámci EÚ nebola správna. Bývalý slovenský premiér Robert Fico je rád, pretože my sme „prví“ kričali, že nechceme zmenu tradícií ani terorizmus a tretí sektor migrantov do EÚ „vozí“. Podľa mnohých je Merkelovej sebakritika len reakciou na nedávne znásilnenie a smrť 14-ročného dievčaťa.
Ako sa hovorí, všetko naruby.
Merkelovej sebakritika je na mieste. Direktívny prístup Západu, ktorý vôbec nepočítal s celkom inou situáciou a skúsenosťami vo východnej časti EÚ, ktorá je navyše prvou nárazníkovou zónou konfliktu, viedol akurát k posilneniu politík založených na nenávisti. To dobre vidíme vedľa v Maďarsku, no trend je všade podobný. Populistickí „ochrancovia hodnôt“ by si však mali takisto pozametať pred vlastným prahom, lebo aj nejedna slovenská skúsenosť hovorí, že páchateľmi násilia zďaleka nemusia byť „príslušníci iných kultúr“.
Problematika dlhodobého riešenia utečeneckej krízy si vyžaduje konštruktívnejšie riešenia, ako je odmietanie ľudí, ktorým hrozí smrť, šírením poplachu, že ide o rodených násilníkov z nudy sa prichádzajúcich zabaviť a zbohatnúť. Ale panika, ktorá v Európe vznikla, sa nevyrieši ani tým, že budeme každý kritický hlas hneď usvedčovať z rasizmu. Najskôr by sme si mali schladiť hlavy.